Festival (40)
V Revúcej na Festivale detských folklórnych súborov "Gemerská podkovička" bolo vyše 150 účinkujúcich
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V piatok 14. októbra 2016 sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej stretli detské folklórne súbory z celého regiónu na Festivale detských folklórnych súborov Gemerská podkovička. Hlavným organizátorom projektu Gemerská podkovička, ktorého tradícia začala už v roku 2009, je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Revúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej dňa 14. októbra 2016 017-ej hodine sa uskutoční festival detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016. Hlavným organizátorom podujatia je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je najväčším podujatím v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra
Napísal(a) Dana Lacková
„Už po 43-krát sme sa stretli v rázovitej Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale, najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo našich predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za
Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 19. a 20. augusta „na Rejdovú 2016“ - 43. Gemerský folklórny festival.
„Pre návštevníkov nášho najväčšieho folklórneho podujatia sme pripravili
Festival Janka Plichtu sa koná v Tisovci už dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) Kristína Lendvorská
Rok 2016 je venovaný hudbe. Leto je čas dlhých teplých večerov, posedení a zábav. Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mesto Tisovec Vám ponúka nápad, ako skombinovať tieto fakty, aj keď už máte o niečo (a možno aj oveľa) viac ako dvadsať.
Pozývame všetkých do dvora Daxnerovho domu v Tisovci, kde si môžete tento piatok podvečer príjemne oddýchnuť, ale aj zatancovať na regionálnej prehliadke dychových hudieb Gemera a Malohontu – Festivale Janka Plichtu.
38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka sa blíži
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Posledný júnový víkend je už neodmysliteľne spojený s tradičným podujatím Gemersko – malohontskými folklórnymi slávnosťami, ktoré nesú názov po typickom klenovskom tanci Rontouka. Regionálne folklórne slávnosti sa po 38. krát realizujú v obci Klenovec v čase 24. – 26. júna 2016. Pre návštevníkov pripravila programová rada množstvo scénických programov, sprievodných podujatí, čím chceme spríjemniť chvíle pri tradíciách našich predkov od najmenších, až po tých skôr narodených.
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Podmienky prezentovania remeselných výrobkov na Jarmoku tradičných remesiel v Klenovci
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Klenovec, o. z. RODON Klenovec Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na Jarmok tradičných remesiel v rámci 38. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka 24. – 25. júna 2016 na Námestí Karola Salvu v Klenovci. Cieľom podujatia je: - prezentovať majstrovstvo a šikovnosť rúk súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných ľudových remeselníkov a tiež výrob, ktoré nenadobudli charakter remesla, ale v minulosti boli súčasťou domácej výroby, - je to príležitosť výmeny skúsenosti medzi remeselnými majstrami a tiež prezentácia tradičných remeselných techník pre širokú verejnosť.
Vyhradené pre detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko dňa 15. apríla organizuje detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“. Dňa 15. apríla (piatok) so začiatkom o 9:00hod sa v sále Domu tradičnej kultúry Gemera, stretnú najmenší priaznivci folklóru, ktorí odprezentujú detské ľudové hry, piesne a tance z nášho regiónu. „Účastníci festivalu budú mať možnosť vzhliadnuť detských interpretov z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Štítnika, Slavošoviec, Drnavy, privítame aj detskú ľudovú hudbu Lúčka a detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-