šetoch pekne vyobliakanych ďiaušetoch. Nuž, ale koď sopan, ta sopan, koď parínu nit. Koďže Ďurík búl už aj Ďuro, aj pálenkó za kúpašku ho ponúkli a v každom dome inakšó, väc sladkó a aj vínom a tak se Ďurík okolo obedu pritackal domó.  Hlava ak autóbus, šrevá mu krúťilo a šva čert nechcel, stará mať pred domom stáli a už neďeleko krišeli: „Nuž ale Ďuro, ve ťi si se ožral?!“ „Ožral, stará mať, ožral, maže nebuc Velká noc.“
Tak bulo. Buli zmo ani malí, ale ani velkí a neveďeli nás za kúpašku ak a šim poucťiť. Ši vajcovó alebo inakšó sladkó pálenkó a aj domácim jablškovým a ši ribizlovym vínom a tak nám okolo obedu bulo šakovak. Hlavu nám zašelo múťiť, ale šva bulo najhoršia, želúdok naťehovať, šrevá krúťiť. Poza ploťi bulo se treba domó ťehať, od hanby. Ťí mocnéší, starší, ešťe aj do kršmy zabošili. Ale koď si toto plania s pálenkó odmyslímo, tá kúpaška bula kúpaška, furt veselá, pekná a aj ťia ďiaušetá buli peknia, vykúpania. Len šitko zmiaró, mláďenci, treba robiť!
Ľ. Barančok

{jcomments on}