To je cieľom i stránky Maj Gemer: Sprostredkovať všetkým návštevníkom predovšetkým naše gemerské nárečia. Píšem v množnom čísle, lebo na Gemeri je to naozaj tak, čo dolina, či dedina, to iná reč v nej prebýva. Iná pieseň zneje a všetkých krajanov pri srdiečku potom krajšie hreje. Príspevky na túto tému nájdete v rubrike Nárečia. Prečítajte si niektoré. Pridajte sa k nim svojimi príbehmi a pošlite nám ich.
Zastavme sa preto dnes pri muránskom nárečí, ktoré sa pravidelne objavuje predovšetkým v ich obecných Muránskych novinách. A veru je v tomto nárečí všeličo nájsť, na všeličo zaspomínať a vrátič svoje nárečie ľudu, z ktorého pochádza. Akoby chceli upozorniť slová nášho najväčšieho poeta Pavla Országha Hviezdoslava, keď v jednej básni napísal:
Mňa kedys' zvádzal svet, mi hovoriac...
Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!
jak biedny nástroj ona pre snem prác,
čo žitím srdca sú a duchu pýcha...
Tak pohoď totú handru, odev vetchú,
do ktorej hriech je haliť pomysly;
máš krídla, známe, - no máš ich var' k letku?
jak však, keď strapy tebou ovisli!? -
Niektoré iné regióny Slovenska vydávajú vo svojom nárečí aj rôzne publikácie, skladajú piesne, propagujú sa takto aj v rádiu i v televízii. Skúsme to aj my. Aspoň takto, ako to už niekoľko rokov robia Muránčania, alebo aj Polomci. Dnes vám predkladám spomienku čitateľky uverejnenú v Muránskych novinách v jej rodnom jazyku na zašlé časy.
"Ňebojťe sa, já nekcem stukať, že dakoďi nám bulo f Muráňu lepši ag ťerás! (Aj nám, ročník 87; pozn. šéfredaktorky). Lepši bulo preto, že ftoďi zmo mali osemnác a dňes o päďesát väcej. Aňi ňeviemo, ďe sa to nabralo a už nám ňechibí veléj do seďemďesát. Mlaďí si možno poveďá, že šože starí majú šo rosprávať, ale aňi mi starí ňi zmo sprosťí, len zmo dákí opatrňejší, asi nás skoréj oklamú ag ťich mlaďich. Akíže zmo starí, koď f Muráňu sú ľuďe, šo ešťe zvládnú chočo, naš majú chuť a majú už medzi osemďesát a ďeväďesát. Ta aha učitelka Elka od Pohorelca a Magduška od Jambricha, obidve dovice, sa ešťe viberú na súťaž do Revúci a prídú z metáľom, že buli medzi prvimá. A ich o dva roki starší kamarát Fero od Bábeľu, šo bíva f Ťisoucu, ešťe píše kňihi. Tá posledná, šo mala kršťeňá f januváru v Muráňu, bula o vojňe a pofstáňú. Aj druhie staršie žeňi sa ešťe trímú, chocňe ich uš tlaší ťich osem krížikov, ba aj väc.
Vera, ňišt ňi je už takuo ag bívalo. Pret päďesáťimá rokami choďilo po Muráňu meňej motoróu, ta zmo po cesťe aj mi chodzak choďili. Chodci všaďe mali prednosť a podňes sa toho trímemo. V ňeďeľu, lebo f sobotu sa ešťe choďilo do školi a do roboťi, zmo sa choďili šickie ďievki, tak asi ot ťich päťnác rokou, prechádzať.
Televízor uš sem-tam dakto mau, ale búu edon program a edon seriál, že Traja chlapi v chalupe. Ta mi zmo vera doma ňeseďeli. Na cesťe zmo sa šitkie polapali popot pazuchi a rosťáhli zmo sa po caléj cesťe. Ta já, Márta, Magda, Eva, edná Viera, druhá Viera, edná Maňa, druhá Maňa, Anča, Mila a ešťe aj väcerie. Ňeprídú mi uš na um druhie. A za namí paropci, ale ťí uš buli o kus starší. Darme išóu motor, ňeoctúpili zmo sa. Kobi zmo sa buli pochitaňie v polovici rospojili, ta bi nám ňebulo šťaslivo. Tak ako vrátá zmo sa calí šor presúvali zľava doprava a motor móhóu spokojňe préjsť. Šofer nám ešťe zakívau a mi zmo zas zatvorili cestu. Šes ťížďeň zmo sa šicá bicigľovali a choďili zmo po hrackej chodzak. Šofer na motore poškau, kim si ho fšimňemo. Dakoďi, koď búu mlaďí, ta sa aj pristaviu. Mi zmo nosili ešťe kračie „kraťasi“ ag ťerás. Calie nohi zmo vitršali, ale hruďe zmo mali skriťie. Taká móda froďi bula. Kažďí vešer, koď sa uš dalo, zmo choďili hrávať volébal na novú ulicu. Ftoďi tam búu len edon činžák. Starší mláďenci tam spravili rádnuo hrisko, ale prvo si museli poraďiť z husamí, koť kceli hrať. Maťere dakoďi aj sami obšisťili hrisko od husacincov. Kim zmo viďeli, ta labda lietala ponad našo hlavi. Koď zmo uš pošúli vlak na Štáciji, ta bulo našase isť domou.
F Muráňu zmo raďi choďili aj do kína. To buli šori na lístki! Na dakotor film sa dali kúpiť len po protekciji.
V leťe zmo ďievki chodili hrabať seno na Veľkú lúku a tam nás tak opálilo, šo zmo vešer mali horúšku. Mami nás natierali smetaňou, ale aj tak zmo ňeostáli doma. Ledvác sa nám ujšli lístki do kína. Búu film že Niekto to rád horúce. Nás vera tráslo, šo nás bars opálilo, ale vitrímali zmo aš do konca.
Šo nám dňes chibí? Mňe taňec! Pretancovali zmo calú mladosť, daktorí zmo sa vikrúcali aš do dôchotku. Visokie topanki, mini šaťi, natupírovaňie vlasi, namaľovanie oši, klipsne na ušoch atď. Tancovať zmo veďeli s taňečňej šickie tance. Na koncu búu próbabál. Ale aj mi zmo sa museli doušiť: šarleston, tvist aj letkis. Kažďimu daš chibí, mlaďím aj starim, ale šitko je f porátku, aj to, že kažďí sa musí zmoderňizovať. Aj veléj seďeť pri počítaču! -RS- "
Ondrej Doboš

































__________________________________________________
Veru, naše nárečia aj na Gemeri pomaly zanikajú. Akosi našej občianskej väčšine sa nechce držať toho, čo v minulosti ľudí z každej dediny charakterizovalo. Samozrejme, že to bola móda v podobe denného či sviatočného oblečenia, najmä ženského, výšiviek, reči, či ľudovej piesni. Niektorí súcejší ľudia si uvedomili už skôr, čo je pre náš región najcennejšie a robia čo môžu, aby nám to navždy neušlo. Zakladajú najmä spevácke, či tanečné súbory a v nich prezentujú to, čo som vyššie spomínal. Pekné je, že v obciach, kde si to môžu dovoliť vydávajú aj obecné noviny. A v nich nájde rubriky, kde čo to zo zachovaného, alebo menej známeho uverejňujú. Pre uchovanie všetko, čo z obce môžu. Vydávajú ich v podobe spomienok, rečňovaniek, ale aj slovníkov.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-