Historické pamiatky (43)
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pozýva na prezentáciu jeho novej knihy pod názvom Osudy sôch/Szoborsorsaink. Autor knihy pozýva všetkých milovníkov histórie a vlastivedy na putovanie časom, v rámci ktorého môžu spoznať pamätné miesta, symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945 a ich nelichotivý zvrátený osud. Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Monografia, ktorá má 450 strán a je ilustrovaná takmer tisíckou fotografií, vyrozpráva príbehy takmer stovky verejných sôch, reliéfov, pamätných tabúľ a ďalších pamätných znakov.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) M. Mikitová
Koncom minulého týždňa, v dňoch 30. a 31. augusta a 1. septembra 2018 gemerská Gotická cesta ožila mimoriadnym ruchom a zažila nielen zvýšenú pozornosť, ale aj zaslúženú úctu k historickému kultúrnemu dedičstvu zo strany vedeckých profesionálnych pracovníkov a mnohých ďalších záujemcov. Občianske združenie Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR usporiadalo významnú konferenciu Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, ktorá bola zameraná najmä na popis reštaurátorských prác, obnovu a konzervovanie umeleckej výmaľby a na výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu v stredovekých gotických kostoloch horného Gemera a Gemera-Malohontu.
Viac...
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
Nová prezentácia poľnej šachtovej pece
Napísal(a) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
V katastri obce Gemerský Sad, časť Nováčany, okres Rožňava, sa v roku 1982 archeológom podarilo lokalizovať presnú polohu zaniknutej stredovekej osady Somkút. Archeologickou činnosťou odkryli poľné šachtové pece, ktorých vnútorný priestor mal hruškovitý tvar a bol veľmi kvalitne vymazaný so žiaruvzdornou hlinou. Predpokladá sa vzhľadom na veľkosť a na prostredie kde boli nájdené, že mali svoju úlohu vo výrobnom procese. Charakteristickými nálezmi vo výplni spodnej časti objektu boli hlinené dýzne, ktoré slúžili k vháňaniu vzduchu do pecí.
Zaujal nás projekt obnovy historického kina v Železníku
Napísal(a) HPS
V roku 2017 sa naše občianske združenie Skryté poklady Slovenska výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (v bývalom okrese Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































