(aspoň pre mňa nie). Pekná rozprávka dokumentuje akí sú ľudia – posudzujú, aj keď nevidia, čo môže z koho, alebo z čoho časom vyrásť. Také podobenstvo. A v súvislosti s podobenstvami ma napadli podobenstvá (literárne útvary, niečo podobné ako bájky), ktoré písal okrem iných diel (Prorok, Prorokova záhrada, atď.) aj Chalíl Džibrán (1883 – 1931), arabský spisovateľ libanonského pôvodu, dosť známy aj u nás. A z celého tohto podobenstva mi napadlo práve jeho podobenstvo – o Škaredosti a Kráse. Je to vydané vo forme prózy, a ja som si dovolila vyskúšať to vo forme básničky – veršovačky. A tu je to „moje“ spracovanie Džibrána:“
Ivona Ďuričová:
Škaredosť a krása
Stretli sa raz dávno Škaredosť a Krása
na pobreží blízko priezračného mora.
Modrá Vlnka s vetrom roztopašne hrá sa.
„Poďte sa vykúpať!“ na tie panie volá.
Škaredosť a Krása vyzliekli si šaty,
do chladivej vody naraz sa vnorili
a z oblohy Slnko – ten starý pán zlatý
pozoroval nové mokré morské víly.
Keď Škaredosť z vody prvá vystúpila,
v róbe Krásy - veru - ušla, vystrojená.
„Kdeže v šatách, drahá, v inom býva sila“
šepkala si ticho večná morská Pena.
Vykúpaná Krása, viac než do sýtosti
hanbila sa nahá vykročiť do sveta.
Zostali jej však len šaty Škaredosti,
z núdze teda išla, do nich zaodetá.
Dodnes takto obe našim svetom blúdia.
Škaredosť a Krása, v tajupolnom páre.
Často si ich mýlia mnohí, mnohí ľudia,
málokto sa pozrie do ich pravej tváre.
FOTOGALÉRIA Z BRATISLAVSKEJ KUCHAJDY
{gallery}kultura/labute{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 05 júl 2010 18:48
Podobenstvo o škaredosti a kráse inšpirované mladými labuťami na jazere Kuchajda Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Nastal čas dovoleniek, pre tých mladších rok očakávaný čas prázdnin. Každý ho začíname ináč. Aj keď si myslím, že poväčšine doma, v rámci slovenských hraníc, ale mnohí hľadajú oddych, relax a útechu aj v zahraničí blízkom i vzdialenom. Hneď v úvode prázdnin mi poslala pani Ivona niekoľko riadkov s fotografiami. Všimnite si, čo ju inšpirovalo k napísaniu príspevku pre Maj Gemer, keď uvidela mláďatá labutí v prostredí jazera. Budem rád, keď podobných príspevkov počas prázdnin dostanem aj od ostatných priaznivcov tejto webstránky.
Píše: „Samozrejme, že mi pri tých labutiach napadla hneď aj rozprávka o škaredom káčatku... a tie mladé, hoci boli sivé – vôbec neboli škaredé
Zverejnené v
Bratislava
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a