„Matej účastníkom priblíži viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú hudobnú interpretáciu nielen na pódiu, ale aj mimo neho. Preskúma s účastníkmi workshopu techniky sebapozorovania, ktoré im pomôžu hlbšie vnímať seba a svoje telo a používať ho efektívnejšie bez nadmernej záťaže, stresu a trémy v hudobnom aj bežnom živote, a ktoré im zároveň pomôžu interpretovať a tvoriť hudbu,“ priblížil obsahovú náplň hudobnej dielne Marcel Antal, predseda o. z. Alter Nativa v Brdárke.
Hudobný workshop vyvrcholí zapojením (improvizáciou) účastníkov v rámci večerného koncertu o 18:00.
„Matej Tkáč sa úspešne prezentuje na poli klasickej i alternatívnej hudby, či už ako sólista, alebo v sláčikových kvartetách alebo iných hudobných zoskupeniach. Jeho hudobné a spevácke sebavyjadrenie prestupuje človeka až do hĺbky. V pokojnej atmosfére Brdárky nás prostredníctvom svojej hudby a spevu vovedie aj do svojho vnútorného sveta, v ktorom sa autenticky dotýka i neľahkých tém ako boj s náročnou chorobou či strata najbližších a kladie si otázku, kam nás život zavedie, ak sa mu odovzdáme a necháme ho voľne plynúť. Odpoveď tento všestranný umelec nachádza v cnostiach ako láska, nádej, ľudskosť, spolupatričnosť, ochota načúvať a neustále posúvať samého seba, čo sa naplno prejavuje aj v jeho umeleckom bytí. Príďte si do čerešňového raja vypočuť interpretovu úprimnú hudobnú spoveď ochutenú o jeho vokály a nadčasové violončelo,“ pozval na koncert M. Antal.
Vstupné na koncert je 7.– eur. Počas večerného koncertu budú môcť prítomní hostia absolvovať aj komentovanú prehliadku unikátneho brdárskeho renesančno-barokového Evanjelického a. v. kostola z roku 1696, v ktorom sa koncert uskutoční.
Matej Tkáč absolvoval štúdium hry na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (2014 – 2019) pod vedením Mgr. art. Květy Glasnákovej a Vysokú školu múzických umení v Bratislave (2019 – 2024) u významného slovenského pedagóga a sólistu prof. Jozefa Podhoranského. Téme pozornosti a koncentrácie sa aktívne venuje niekoľko rokov a spracoval ju i vo svojej diplomovej práci na VŠMU.
V rokoch 2019 – 2022 pôsobil ako učiteľ hry na violončele v Základnej umeleckej škole Karola Pádivého v Trenčíne. Momentálne pedagogicky pôsobí od roku 2021 na Konzervatóriu v Žiline a od roku 2023 aj v Základnej umeleckej škole Júliusa Kowalského v Bratislave, kde svoje poznatky a skúsenosti zúročuje a prehlbuje. Dlhodobo hráva v zostave Nany Hudák a SHZ, ale jeho umelecké podanie ste mohli uzrieť aj na koncertoch Longital suita, Katky Koščovej, Miriam Kaiser, Jana Smolíka a mnohých iných hudobných interpretov. Jeho meno nájdete aj v kreditoch albumov Pesničky pre Jonatána od Jany Kirschner alebo Breviár magických rastlín od Chill on the Sun. Hral taktiež napríklad v sláčikovej sekcii nahrávky To okolo nás od skupiny Para. Aktívne sa venuje nielen hraniu, ale aj komponovaniu a aranžovaniu hudby. Na svojom konte má svoj debutový album Škovránok.
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych 
brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja (pri Organovom koncerte, ktorý sa konal v Brdárke uplynulú sobotu), tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, vďaka podpore ktorého sme pripravili tento rok v rámci projektu Hudba na Brdárke tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča 
a Dominiky Gurbaľovej (na obr. vľavo) a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal.
Sériu tohtoročného hudobného vzdelávania v Brdárke zavŕši 13. septembra 2025 hudobná dielňa Ako vzniká pieseň talentovanej slovenskej speváčky, skladateľky a multiinštrumentalistky Dominiky Gurbaľovej. Výstupy tohto interaktívneho workshopu, zameraného na kreatívne prístupy pri komponovaní a aranžovaní piesní, budú prezentované na večernom koncerte v spolupráci s uznávaným gitaristom a skladateľom Petrom Tóthom.
Ing. Lucia Kormošová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.