„V Brdárke pravidelne organizujeme obľúbené jarné permakultúrne a jesenné remeselné kurzy a workshopy. Pre verejnosť však každoročne počas leta prinášame aj rôzne hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. S tohtoročnou letnou sezónou našej iniciatívy Hudba na Brdárke, počas ktorej sme v Brdárke vďaka podpore Košického samosprávneho kraja a Fondu na podporu umenia privítali úžasných umelcov – českú hudobnú divu Ivu Bittovú, nemeckého organového virtuóza Andreja Naumovicha či skvelého slovenského violončelistu Mateja Tkáča, sa rozlúčime už túto sobotu tvorivou hudobnou dielňou talentovanej Dominiky Gurbaľovej a jej večerným koncertom, na ktorý si ako hosťa do Brdárky prizvala uznávaného gitaristu Petra Tótha,“ informoval predseda o. z. Alter Nativa, Marcel Antal.
Interaktívny hudobný workshop Ako vzniká pieseň pod vedením Dominiky Gurbaľovej sa uskutoční v Brdárke v sobotu 13. septembra 2025 v čase 10:00 – 15:30. „V rámci workshopu sa môžete tešiť na ukážku Dominikinej autorskej tvorby a jej improvizáciu novej piesne v danom momente. Povieme si, ako začať prakticky tvorbu piesne, kde hľadať inšpiráciu, ako vytvoriť atmosféru pre nazretie do samého seba – do svojho srdca a ako podnietiť vznik vlastnej piesne. Záver bude patriť spoločnému okamihu v autentickej melódii spoločného spevu, ktorý bude vytvorený priamo na mieste a inšpirovaný danou chvíľou, a kde bude mať každý účastník príležitosť pre vyjadrenie vlastného cítenia. Vítaní na workshope sú všetci, ktorí radi spievajú, bez ohľadu na predošlé spevácke skúsenosti. Hudobná dielňa je otvorená aj pre tých, ktorí si radi zanôtia hoc len v sprche,“ pozval s úsmevom M. Antal.
Hudobnú dielňu zavŕši večerný koncert o 18:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Dominiku Gurbaľovú na ňom bude hudobne sprevádzať všestranný hudobník Peter Tóth, ktorého meno je dobre známe v rámci hudobnej spolupráce s interpretmi ako Peter Lipa, Marian Čekovský, Adam Ďurica, Eniesa či Los Massakeros, Observatórium, Stereo alebo Unijazz. „V rámci koncertu tohto jedinečného dua bude vytvorený aj priestor pre malú improvizáciu účastníkov spomínaného hudobného workshopu. Súčasťou koncertu bude tiež komentovaná prehliadka brdárskeho renesančno-barokového kostola z roku 1696, v ktorom sa koncert uskutoční,“ dodal M. Antal.
Hlavným partnerom týchto podujatí je Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Viac o projekte nájdete na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Viac o hudobnej dielni + online registrácia:
Ako vzniká pieseň - www.alter-nativa.sk
Viac o koncerte + online rezervácia miest:
Koncert Dominiky Gurbaľovej a Petra Tótha - www.alter-nativa.sk
Dominika Gurbaľová je talentovaná slovenská worshipová a gospelová speváčka, skladateľka a multiinštrumentalistka pochádzajúca z Košíc, ktorá si rýchlo získala srdcia mnohých ľudí po celom Slovensku svojou minimalistickou tvorbou a silným, podmanivým hlasom. Táto mladá umelkyňa pochádza z hudobne mimoriadne nadanej rodiny Gurbaľovcov. Otec Ladislav je multiinštrumentalista, dlhoročný hráč v Štátnej filharmónii Košice a divadelnom orchestri na violončelo a dirigent Zboru a orchestra sv. Faustíny. Mama Elena učí hru na akordeón, klavír a hudobnú náuku v základnej umeleckej škole. Sestra Terézia je učiteľkou klavíra na konzervatóriu, sestra Kristína hrá na husle a je dlhoročnou členkou orchestra Musica Iuvenalis a Edevard. Dominikin strýko Viliam pôsobí ako regenschori Dómu sv. Alžbety v Košiciach, je dirigentom Zboru a orchestra sv. Cecílie. Bratranci Marek a Martin sú známymi opernými spevákmi, sesternica Mária učiteľkou spevu. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Dominika si svoje bohaté rodinné hudobné korene veľmi váži a spolu s ostatnými členmi rodiny nahrala vianočný album. Okrem neho má na svojom konte skutočne plodnú tvorbu – päť sólo albumov. Dominika spolupracovala s mnohými umelcami a bola súčasťou rôznych projektov.
Peter Tóth je uznávaný slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg. Je absolventom Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach v odbore hra na gitaru, absolventom katedry hudby Prešovskej Univerzity v Prešove a Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici v odbore jazzová gitara pod vedením Mgr. art. Michala Bugalu. Absolvoval stáž v Unijazz v Prahe. Popri umeleckej hudobnej činnosti pôsobí ako pedagóg hry na gitaru na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča a Petra Dvorského v Košiciach. Je laureátom festivalu Carpathian Rzezsów 2009 spolu s Adam Ďurica band. Komponoval hudbu k prezentácii fotografií zahraničných fotografov pre Východoslovenskú galériu v Košiciach, neskôr k festivalu Imaginácie – 4 živly, kde spolupracoval so španielskym režisérom André Cruzom. Podieľal sa na výrobe filmovej hudby, zvučiek a reklamných spotov. Tvorí autorskú hudbu k literárnym večerom sprevádzaným live performance. Spolupracuje s činohrou Národného divadla Košice ako skladateľ a interpret v inscenáciách Pygmalion, Liliom, Pán Puntila a jeho sluha Matti a Dievča na oltári. Vo svojej sólovej interpretácii využíva okrem gitary aj rozličné exotické hudobné nástroje, ktoré prostredníctvom looperu na seba vrství. Vydavateľstvo Hev-Het Tune vydalo jeho CD s názvom Observatórium Peter Tóth. Je jedným zo zakladajúcich členov košickej hudobnej formácie Los Massakeros. Pravidelne spolupracuje so slovenskými a zahraničnými hudobníkmi.
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Alter Nativa, o. z., Brdárka
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry, ktorí už vyše 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Deti a mládež v permakultúre a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky). Okrem iných ocenení Alter Nativa získala v roku 2019 za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov cenu Karola Končka „Roh hojnosti“.
Združenie sa venuje zachovaniu a propagácii tradičných remesiel (aj prostredníctvom kurzov a workshopov pre verejnosť, napríklad v témach: ručne šitá knižná väzba, keramika, hlinené omietky, prírodná kozmetika a iné), organizuje rôzne osvetové aktivity a kultúrne podujatia (napr. tradičné podujatie Hudba v čerešňovom raji, príležitostné koncerty a workshopy s hudobníkmi a inými umelcami či obľúbené komentované prehliadky obce, brdárskych čerešňových sadov a miestneho kostola).
Filozofiu udržateľnosti svojich aktivít členovia v združení aplikujú aj činnosťami slúžiacimi na samofinancovanie svojich neziskových aktivít – venujú sa vlastnej vydavateľskej činnosti (program Čitateľský klub Alter Nativa) či prevádzkujú vlastný e-shop. Aj vďaka týmto aktivitám môžu svojpomocne rekonštruovať brdárske pôvodné domy s cieľom ich využívania pre komunitné verejnoprospešné účely alebo vyvíjať snahy na záchranu známych brdárskych ovocných sadov.
Viac o združení na: www.alter-nativa.sk, www.darceky.sk, www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
Foto: Súkromný archív Dominiky Gurbaľovej a Petra Tótha
Ing. Lucia Kormošová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.