„V Brdárke pravidelne organizujeme obľúbené jarné permakultúrne a jesenné remeselné kurzy a workshopy. Pre verejnosť však každoročne počas leta prinášame aj rôzne hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. S tohtoročnou letnou sezónou našej iniciatívy Hudba na Brdárke, počas ktorej sme v Brdárke vďaka podpore Košického samosprávneho kraja a Fondu na podporu umenia privítali úžasných umelcov – českú hudobnú divu Ivu Bittovú, nemeckého organového virtuóza Andreja Naumovicha či skvelého slovenského violončelistu Mateja Tkáča, sa rozlúčime už túto sobotu tvorivou hudobnou dielňou talentovanej Dominiky Gurbaľovej a jej večerným koncertom, na ktorý si ako hosťa do Brdárky prizvala uznávaného gitaristu Petra Tótha,“ informoval predseda o. z. Alter Nativa, Marcel Antal.
Interaktívny hudobný workshop Ako vzniká pieseň pod vedením Dominiky Gurbaľovej sa uskutoční v Brdárke v sobotu 13. septembra 2025 v čase 10:00 – 15:30. „V rámci workshopu sa môžete tešiť na ukážku Dominikinej autorskej tvorby a jej improvizáciu novej piesne v danom momente. Povieme si, ako začať prakticky tvorbu piesne, kde hľadať inšpiráciu, ako vytvoriť atmosféru pre nazretie do samého seba – do svojho srdca a ako podnietiť vznik vlastnej piesne. Záver bude patriť spoločnému okamihu v autentickej melódii spoločného spevu, ktorý bude vytvorený priamo na mieste a inšpirovaný danou chvíľou, a kde bude mať každý účastník príležitosť pre vyjadrenie vlastného cítenia. Vítaní na workshope sú všetci, ktorí radi spievajú, bez ohľadu na predošlé spevácke skúsenosti. Hudobná dielňa je otvorená aj pre tých, ktorí si radi zanôtia hoc len v sprche,“ pozval s úsmevom M. Antal.
Hudobnú dielňu zavŕši večerný koncert o 18:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Dominiku Gurbaľovú na ňom bude hudobne sprevádzať všestranný hudobník Peter Tóth, ktorého meno je dobre známe v rámci hudobnej spolupráce s interpretmi ako Peter Lipa, Marian Čekovský, Adam Ďurica, Eniesa či Los Massakeros, Observatórium, Stereo alebo Unijazz. „V rámci koncertu tohto jedinečného dua bude vytvorený aj priestor pre malú improvizáciu účastníkov spomínaného hudobného workshopu. Súčasťou koncertu bude tiež komentovaná prehliadka brdárskeho renesančno-barokového kostola z roku 1696, v ktorom sa koncert uskutoční,“ dodal M. Antal.
Hlavným partnerom týchto podujatí je Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Viac o projekte nájdete na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Viac o hudobnej dielni + online registrácia:
Ako vzniká pieseň - www.alter-nativa.sk
Viac o koncerte + online rezervácia miest:
Koncert Dominiky Gurbaľovej a Petra Tótha - www.alter-nativa.sk
Dominika Gurbaľová je talentovaná slovenská worshipová a gospelová speváčka, skladateľka a multiinštrumentalistka pochádzajúca z Košíc, ktorá si rýchlo získala srdcia mnohých ľudí po celom Slovensku svojou minimalistickou tvorbou a silným, podmanivým hlasom. Táto mladá umelkyňa pochádza z hudobne mimoriadne nadanej rodiny Gurbaľovcov. Otec Ladislav je multiinštrumentalista, dlhoročný hráč v Štátnej filharmónii Košice a divadelnom orchestri na violončelo a dirigent Zboru a orchestra sv. Faustíny. Mama Elena učí hru na akordeón, klavír a hudobnú náuku v základnej umeleckej škole. Sestra Terézia je učiteľkou klavíra na konzervatóriu, sestra Kristína hrá na husle a je dlhoročnou členkou orchestra Musica Iuvenalis a Edevard. Dominikin strýko Viliam pôsobí ako regenschori Dómu sv. Alžbety v Košiciach, je dirigentom Zboru a orchestra sv. Cecílie. Bratranci Marek a Martin sú známymi opernými spevákmi, sesternica Mária učiteľkou spevu. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Dominika si svoje bohaté rodinné hudobné korene veľmi váži a spolu s ostatnými členmi rodiny nahrala vianočný album. Okrem neho má na svojom konte skutočne plodnú tvorbu – päť sólo albumov. Dominika spolupracovala s mnohými umelcami a bola súčasťou rôznych projektov.
Peter Tóth je uznávaný slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg. Je absolventom Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach v odbore hra na gitaru, absolventom katedry hudby Prešovskej Univerzity v Prešove a Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici v odbore jazzová gitara pod vedením Mgr. art. Michala Bugalu. Absolvoval stáž v Unijazz v Prahe. Popri umeleckej hudobnej činnosti pôsobí ako pedagóg hry na gitaru na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča a Petra Dvorského v Košiciach. Je laureátom festivalu Carpathian Rzezsów 2009 spolu s Adam Ďurica band. Komponoval hudbu k prezentácii fotografií zahraničných fotografov pre Východoslovenskú galériu v Košiciach, neskôr k festivalu Imaginácie – 4 živly, kde spolupracoval so španielskym režisérom André Cruzom. Podieľal sa na výrobe filmovej hudby, zvučiek a reklamných spotov. Tvorí autorskú hudbu k literárnym večerom sprevádzaným live performance. Spolupracuje s činohrou Národného divadla Košice ako skladateľ a interpret v inscenáciách Pygmalion, Liliom, Pán Puntila a jeho sluha Matti a Dievča na oltári. Vo svojej sólovej interpretácii využíva okrem gitary aj rozličné exotické hudobné nástroje, ktoré prostredníctvom looperu na seba vrství. Vydavateľstvo Hev-Het Tune vydalo jeho CD s názvom Observatórium Peter Tóth. Je jedným zo zakladajúcich členov košickej hudobnej formácie Los Massakeros. Pravidelne spolupracuje so slovenskými a zahraničnými hudobníkmi.
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Alter Nativa, o. z., Brdárka
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry, ktorí už vyše 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Deti a mládež v permakultúre a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky). Okrem iných ocenení Alter Nativa získala v roku 2019 za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov cenu Karola Končka „Roh hojnosti“.
Združenie sa venuje zachovaniu a propagácii tradičných remesiel (aj prostredníctvom kurzov a workshopov pre verejnosť, napríklad v témach: ručne šitá knižná väzba, keramika, hlinené omietky, prírodná kozmetika a iné), organizuje rôzne osvetové aktivity a kultúrne podujatia (napr. tradičné podujatie Hudba v čerešňovom raji, príležitostné koncerty a workshopy s hudobníkmi a inými umelcami či obľúbené komentované prehliadky obce, brdárskych čerešňových sadov a miestneho kostola).
Filozofiu udržateľnosti svojich aktivít členovia v združení aplikujú aj činnosťami slúžiacimi na samofinancovanie svojich neziskových aktivít – venujú sa vlastnej vydavateľskej činnosti (program Čitateľský klub Alter Nativa) či prevádzkujú vlastný e-shop. Aj vďaka týmto aktivitám môžu svojpomocne rekonštruovať brdárske pôvodné domy s cieľom ich využívania pre komunitné verejnoprospešné účely alebo vyvíjať snahy na záchranu známych brdárskych ovocných sadov.
Viac o združení na: www.alter-nativa.sk, www.darceky.sk, www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
Foto: Súkromný archív Dominiky Gurbaľovej a Petra Tótha
Ing. Lucia Kormošová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).