„Hudba je jazyk, ktorým ľudia hovoria odpradávna – cez rytmus, melódiu, harmóniu aj hlas. Na workshope si tento jazyk spoločne s Martinom Geišbergom vyskúšame: na nástrojoch, kde sa dá hrať hneď, bez predchádzajúcich skúseností. Budeme počúvať, reagovať, improvizovať a objavovať, čo všetko sa dá vyjadriť bez jediného slova,“ prezradil o pripravovanej hudobnej dielni Marcel Antal, predseda miestneho občianskeho združenia Alter Nativa, ktoré stojí za iniciatívou Hudba na Brdárke.
Martin Geišberg vyštudoval divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako o sebe hovorí: „Pokračujem v remesle, ktoré mi odovzdal môj otec. Ako divadelný dramaturg, skladateľ scénickej hudby a pesničkár som účinkoval, tvoril a hral naprieč celým Slovenskom, spolupracoval s väčšinou slovenských divadiel, precestoval tisíce kilometrov a spoznal tisíce ľudí. Ostatné, ako aj toto, odnesie vietor.“
Hudobná dielňa začína 21. júna o 13.00 hod. a potrvá 3 hodiny. Je vhodná pre všetkých bez rozdielu veku a hudobných skúseností, stačí otvorená myseľ a chuť experimentovať. V prípade záujmu je potrebné prihlásiť sa vopred, nakoľko počet účastníkov je obmedzený. A pre tých, ktorých hudba pohltí – deň sa nekončí workshopom. Účastníci hudobnej dielne môžu vystúpiť ako súčasť večerného koncertu Martina a Mareka Geišbergovcov, Petra Tótha a Petra Tomka o 19.30 hod. v Evanjelickom kostole v Brdárke.Večer prinesie melódie, príbehy a emócie, ktoré vytvoria priestor na zamyslenie a stretnutie s hudbou rezonujúcou v poslucháčovi ešte dlho po poslednom tóne. „Tvorba Martina Geišberga je charakteristická poetickými textami, hlbokou osobnou výpoveďou a citlivým prepojením rozmanitých hudobných vplyvov. V jeho piesňach sa stretávajú témy človeka, prírody, lásky i hľadania zmyslu života, podané s jedinečnou obraznosťou, humorom a nadhľadom. K neopakovateľnej atmosfére svojím mimoriadnym nadaním a umením iste prispejú aj traja skvelí Martinovi hudobní hostia,“ priblížil Marcel Antal. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu miest na sedenie v brdárskom kostole odporúčame rezervovať si miesta vopred.
Sakrálny priestor renesančno-barokového chrámu v Brdárke, ktorý si v tomto roku pripomína okrúhle 330. výročie, živá hudba a spoločný zážitok, na ktorý účastníci dielne a diváci nezabudnú – to je jednoznačne dôvod, prečo si predĺžiť najdlhší deň v roku práve v čerešňovom raji na Gemeri.
Bližšie informácie o hudobnej dielni a online registrácia: https://alter-nativa.sk/hudba-ako-jazyk/
Ing. Lucia Kormošová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.