Sezóna sa rozbehla
V nedeľu 21. júna 2026 odštartovala v Brdárke ďalšia sezóna iniciatívy Hudba na Brdárke. Popoludní viedol Martin Geišberg hudobnú dielňu „Hudba ako jazyk“ pre dve desiatky účastníkov z celého Slovenska – medzi nimi viacerých hudobníkov, spevákov a hudobných pedagógov. Večer potom v zaplnenom Evanjelickom kostole vystúpil spolu s bratom Marekom Geišbergom, Petrom Tóthom a Petrom Tomkom, pričom časť účastníkov dielne sa priamo zapojila aj do koncertu. Dielňa aj koncert sa uskutočnili bez inštitucionálnej podpory, z príspevkov priaznivcov združenia Alter Nativa.
„Bol to večer, na ktorý sa nezabúda – najdlhší deň v roku, Deň otcov aj Svetový deň lokálnosti zároveň. Príležitostné kvarteto dlhoročných priateľov nám darovalo niečo, čo sa ťažko opisuje slovami,“ priblížil predseda združenia Marcel Antal.
330 rokov chrámu
Pri príležitosti 330. výročia brdárskeho kostola sa 5. júla 2026 o 12.00 hod. uskutočnia slávnostné služby Božie, ktoré bude viesť konseniorka Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Karmen Želinská, spevom slávnosť obohatí mužská zložka folklórnej skupiny Radzim z Vyšnej Slanej. Po službách Božích bude pripravené spoločné agapé.
„Tento chrám z roku 1696 vyrástol na mieste staršej drevenej modlitebne. Zachoval sa v ňom stĺpový drevený oltár z roku 1754, kazateľnica z roku 1806 i maľovaná empora s biblickými výjavmi a portrétom cisára Jozefa II. ako prejavom vďaky za Tolerančný patent. Hlasom chrámu je drobný organ z roku 1762 z dielne Daniela Wallachyho zo Spišskej Soboty – jediné kompletne zachované dielo tohto organára na Slovensku, ktoré po náročnom reštaurovaní opäť znie tak ako pred vyše 250 rokmi,“ informoval Marcel Antal, ktorý je zároveň presbyterom miestneho cirkevného zboru.
Letný organový koncert
Slávnostný program bude o 15.00 hod. pokračovať Letným organovým koncertom. Na barokovom organe majstra Wallachyho zaznejú diela baroka, renesancie a klasicizmu v podaní Tomasza Zeburu – laureáta národných aj medzinárodných organových súťaží, absolventa hudobných škôl v Poľsku, Nemecku a Švajčiarsku, ktorý od roku 2019 pôsobí ako hlavný organista v kostole St. Josef Kirche vo švajčiarskom Zürichu. V programe odznejú diela velikánov ako Bach, Mozart či Beethoven. Koncert sa koná v rámci projektu „Hudba v čerešňovom raji 2026“ s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (https://www.kosickazupa.sk/).
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.