Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október.
Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.
S ligovou súťažou sa v tomto v kole v kategórii dospelých rozlúčili futbalisti Rožňavského Bystrého
Majstrovský futbal v prvom októbrovom týždni 2025 na hornom Gemeri priniesol pre účinkujúce mužstvá takmer pohromu. Udiala sa tak v kolektívoch dospelých, ako aj mládeže, okrem najmladších futbalistov MFK Rožňava. Vychádzame najmä z toho, že futbalové súťaže dospelých v TJ Baník Rožňavské Bystré po 70-ročnej aktívnej činnosti v tomto klube sa začiatkom októbra skončili. Musíme podotknúť, že za zaujímavých okolností. Výsledkom toho je pokuta 500.- € od DK ObFZ Rožňava pre toto odstupujúce mužstvo. Tým druhým sklamaním sú výsledky dospelých futbalistov MFK Rožňava, ktorí v 4. lige Východ prehrali už niekoľko zápasov a v ostatnom kole v Bardejove tiež utrpeli porážku 0:4. Zdá sa, že svoj zámer Rožňavčania nielenže v tomto ročníku nesplnia, ale ak neplieskne zázračný bič, tak budú bojovať v ňom nielen o záchranu! A rožňavskí dorastenci tiež netešia svojich priaznivcov z posledných miest v tabuľkách súťaží. Aj v tomto kole nenastúpili kompletní!
Mikuláš Rozložník: Ako sa v baniach osvetľovalo
Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnuteľnosťou. Práca v podzemných banských priestorov sa teda neobíde bez ich osvetľovania, ktoré, rovnako ako aj ostatné operácie v baníctve, prešlo v priebehu času podstatnými zmenami. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa.
Z hľadiska spôsobu použitia možno rozlíšiť osvetlenie prenosné, keď baníci nosia so sebou svetlo, alebo stále, ktoré môže byť nainštalované v na náraziskách šachty, v chodbách so strojovou dopravou, podzemných strojovniach, prípadne v iných podzemných priestoroch.
Z hľadiska bezpečnosti rozoznávame osvetľovanie otvoreným plameňom ako napr. karbidové lampy v rudných baniach a osvetlenie bezpečnostnými lampami používaných v uhoľných baniach s možným výskytom výbušných plynov. Každý spôsob otvoreného osvetľovania má nevýhodu, že odoberá zo vzduchu kyslík a znečisťuje ho splodinami horenia, prípadne môže zapáliť náhodne prítomný horľavý materiál.
Futbalový klub TJ Baník Rožňavské Bystré v rokoch 2011 – 2025
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré sa vrátil do najvyššej súťaže ObFZ Rožňava v roku 2011. Dňa 2.10.2025 však došlo k odhláseniu mužstva dospelých zo 7. ligy. Rozhodnutie bolo prijaté po zvážení viacerých okolností, ktoré súvisia s organizačným a finančným zabezpečením klubu. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní do konca ročníka 2024/2025. K dispozícii sú okrem súpisiek aj umiestnenia klubu v konečnej tabuľke.
Mužstvo ročníku 2011/2012
Jeseň 2011: Csaba Koncz - Peter Bernáth, František Čapò, Ján Dávid, Štefan Dorkin, Ivan Galata, Jaroslav Gallo, Ján Gallo, Ján Gallo st., Tibor Gonos, Lukáš Hajdu, Róbert Krága, Tomáš Kuchta, Miloš Leng, Peter Minčík, Milan Šály, Ľubomír Uhrín, Ondrej Ujházi, Ján Urban ml., Ján Urban st., Vladimír Valent, Ján Valko, Štefan Rusznyák, Ján Tomko
Výstavu Ábelovských krojov pripravili v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Na výstavu krojov a krojových súčastí z Ábelovej zo zbierky Grétky Ivaničovej inštalovanú v priestoroch Domu osvety v Rimavskej Sobote pozýva Gemersko-malohontské osvetové stredisko. Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 7. októbra 2025 so začiatkom o 17:00 hod. V sprievodnom programe slávnostnej vernisáže vystúpia speváčky ľudových piesní Petra Budáčová z Detvy a Eva Kyzurová z Rapoviec.
Súčasťou výstavy je aj tvorivá dielňa "Ako sa starať o kroje" v utorok 7. októbra 2025 od 18:00, kde sa o svoje skúsenosti podelí s nami Andrea Šuleková. Poplatok za účasť je 3.00 €. Účasť je potrebné nahlásiť vopred elektronicky na ; resp. telefonicky: 0904 875 369.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na október 2025
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na október 2025.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.