Pripomenuli si pamiatku obetí holokaustu v Čiernom Potoku
Dňa 2.11.2025 o 14.00 hodine ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku zvolala spomienkové zhromaždenie pri pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4. novembra 1944. Napriek sychravému počasiu sa niekoľko členov ZO SZPB a občanov obce akcie zúčastnilo a vypočulo si príhovor čestného predsedu ZO SZPB v obci pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu. Krátku modlitbu predniesol novozvolený predseda ZO SZPB PhDr. Marian Bodolló. Poďakoval sa prítomným za účasť, napriek sviatku Pamiatky zosnulých a počasiu. V krátkej modlitbe sa poklonili účastníci 15-tim obetiam spomínaného holokaustu, z ktorých prežili nemecký koncentračný tábor v Dachau len dvaja. Jeden z nich, pán Gondáš, po dvoch mesiacoch na následky mučenia zomrel. Jediný, ktorý prežil útrapy bol Emil Matušiak. Podľa jeho slov mal šťastie, že jeho "vitalite" neodolala ich dozorkyňa, ktorá sa pričinila o jeho záchranu.
Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
Pracovné stretnutie zástupcov maďarských a slovenských hasičských zborov
Dňa 24. 11. 2025 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na obecnom úrade v maďarskej obci Karancsság, kde sa stretli maďarskí a slovenskí partneri hasičských zborov, ktorí sa zapojili do projektu INTERREG pod názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami. Projekt podával Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). V projekte sa riešila cezhraničná spolupráca medzi hasičskými zbormi BBSK a Novohradskej župy.
Cieľom tohto pracovného stretnutia bolo oboznámiť prítomných s tým, ako prebehla investícia, resp. nákup vecných prostriedkov, realizovanie kurzov a školení. Na maďarskej strane boli nakúpené a dodané tri 9-miestne autá, objednané niekoľko JEEPOV.
Na slovenskej strane prebehol kurz na rozšírenie vodičského preukazu, boli dodané 4 ks prívesov pre núdzové ubytovanie, štvorkolka pre DHZM Brezno.
Z histórie aktívnych futbalových klubov na hornom Gemeri – kategória dospelí (od ročníka 1991/1992)
V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o histórii futbalových klubov z horného Gemera, ktoré sú v súčasnosti aktívne. Ako počiatočný ročník bol zvolený 1991/1992. Autor sa snažil k starším ročníkom uviesť aj umiestenie klubu, nakoľko to ešte nepublikoval, tabuľky a kádre klubov z priestorových dôvodov neuvádza. FK Baník Rožňavské Bystré sa odhlásil v priebehu jesene, a tak v článku nie je. Diskutabilné by bolo zaradenie Rožňavy B v ročníku 1991/1992, totiž béčko Rožňavy hralo v Nadabulej, kým teraz hráva v Rudnej.
Slavošovce
Klub obnovil svoju činnosť po dlhšom čase v kategórii dospelí. Do 7. ligy sa prihlásil v roku 2024. Okrem toho v nej pôsobil v ročníku 2004/2005, kedy vypadol do vtedajšej 2. triedy, a v rokoch 2011 – 2014. Vtedy mala názov 1. trieda.
Svet ukrytý v portrétoch práve štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl Rožňavy
Dňom 19. novembra 2025 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl pod názvom Svet ukrytý v portrétoch. Toto podujatie nadväzuje na aktuálnu výstavu Šarloty Bottovej v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Tváre, ktoré zanechali stopu.
V úvode aktivity budú mať žiaci možnosť sa podrobnejšie s výstavou zoznámiť. Prostredníctvom interaktívnych hier spoznajú nielen vyobrazené osobnosti, ale budú vedené aj k vnímaniu a rozpoznávaniu emócií vychádzajúcich z jednotlivých portrétov. „Portréty nám umožňujú nahliadnuť nielen do tváre, ale aj do príbehov a pocitov ľudí. Múzejno-pedagogická aktivita ponúka účastníkom možnosť objavovať, že každý výraz, farba či tvar na tvári nesie svoj význam a rozpráva vlastný príbeh.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Futbal na Gemeri v ročníku 1958/1959
V tomto článku Ing. Štefan Tomášik opisuje futbalový ročník 1958/1959 na Hornom Gemeri. V 1. A triede pôsobili Rožňava a Plešivec, v 1. B triede – sever Dobšiná a viaceré družstvá zo súčasného revúckeho okresu a v 2. triede účinkovali Slavošovce, Kunova Teplica, Betliar, Rožňava B a Štítnik a opäť niektoré družstvá z okresu Revúca, ktorý vtedy patril k okresu Rožňava. K dispozícii sú približné kádre, tabuľky, výsledky a fotografie. Na záver patrí poďakovanie Ladislavovi Székelymu, Ľubomírovi Zatrochovi, Martinovi Markovi a Ladislavovi Zagibovi.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.