Pripomenuli si pamiatku obetí holokaustu v Čiernom Potoku
Dňa 2.11.2025 o 14.00 hodine ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku zvolala spomienkové zhromaždenie pri pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4. novembra 1944. Napriek sychravému počasiu sa niekoľko členov ZO SZPB a občanov obce akcie zúčastnilo a vypočulo si príhovor čestného predsedu ZO SZPB v obci pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu. Krátku modlitbu predniesol novozvolený predseda ZO SZPB PhDr. Marian Bodolló. Poďakoval sa prítomným za účasť, napriek sviatku Pamiatky zosnulých a počasiu. V krátkej modlitbe sa poklonili účastníci 15-tim obetiam spomínaného holokaustu, z ktorých prežili nemecký koncentračný tábor v Dachau len dvaja. Jeden z nich, pán Gondáš, po dvoch mesiacoch na následky mučenia zomrel. Jediný, ktorý prežil útrapy bol Emil Matušiak. Podľa jeho slov mal šťastie, že jeho "vitalite" neodolala ich dozorkyňa, ktorá sa pričinila o jeho záchranu.
Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
Pracovné stretnutie zástupcov maďarských a slovenských hasičských zborov
Dňa 24. 11. 2025 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na obecnom úrade v maďarskej obci Karancsság, kde sa stretli maďarskí a slovenskí partneri hasičských zborov, ktorí sa zapojili do projektu INTERREG pod názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami. Projekt podával Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). V projekte sa riešila cezhraničná spolupráca medzi hasičskými zbormi BBSK a Novohradskej župy.
Cieľom tohto pracovného stretnutia bolo oboznámiť prítomných s tým, ako prebehla investícia, resp. nákup vecných prostriedkov, realizovanie kurzov a školení. Na maďarskej strane boli nakúpené a dodané tri 9-miestne autá, objednané niekoľko JEEPOV.
Na slovenskej strane prebehol kurz na rozšírenie vodičského preukazu, boli dodané 4 ks prívesov pre núdzové ubytovanie, štvorkolka pre DHZM Brezno.
Z histórie aktívnych futbalových klubov na hornom Gemeri – kategória dospelí (od ročníka 1991/1992)
V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o histórii futbalových klubov z horného Gemera, ktoré sú v súčasnosti aktívne. Ako počiatočný ročník bol zvolený 1991/1992. Autor sa snažil k starším ročníkom uviesť aj umiestenie klubu, nakoľko to ešte nepublikoval, tabuľky a kádre klubov z priestorových dôvodov neuvádza. FK Baník Rožňavské Bystré sa odhlásil v priebehu jesene, a tak v článku nie je. Diskutabilné by bolo zaradenie Rožňavy B v ročníku 1991/1992, totiž béčko Rožňavy hralo v Nadabulej, kým teraz hráva v Rudnej.
Slavošovce
Klub obnovil svoju činnosť po dlhšom čase v kategórii dospelí. Do 7. ligy sa prihlásil v roku 2024. Okrem toho v nej pôsobil v ročníku 2004/2005, kedy vypadol do vtedajšej 2. triedy, a v rokoch 2011 – 2014. Vtedy mala názov 1. trieda.
Svet ukrytý v portrétoch práve štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl Rožňavy
Dňom 19. novembra 2025 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl pod názvom Svet ukrytý v portrétoch. Toto podujatie nadväzuje na aktuálnu výstavu Šarloty Bottovej v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Tváre, ktoré zanechali stopu.
V úvode aktivity budú mať žiaci možnosť sa podrobnejšie s výstavou zoznámiť. Prostredníctvom interaktívnych hier spoznajú nielen vyobrazené osobnosti, ale budú vedené aj k vnímaniu a rozpoznávaniu emócií vychádzajúcich z jednotlivých portrétov. „Portréty nám umožňujú nahliadnuť nielen do tváre, ale aj do príbehov a pocitov ľudí. Múzejno-pedagogická aktivita ponúka účastníkom možnosť objavovať, že každý výraz, farba či tvar na tvári nesie svoj význam a rozpráva vlastný príbeh.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Futbal na Gemeri v ročníku 1958/1959
V tomto článku Ing. Štefan Tomášik opisuje futbalový ročník 1958/1959 na Hornom Gemeri. V 1. A triede pôsobili Rožňava a Plešivec, v 1. B triede – sever Dobšiná a viaceré družstvá zo súčasného revúckeho okresu a v 2. triede účinkovali Slavošovce, Kunova Teplica, Betliar, Rožňava B a Štítnik a opäť niektoré družstvá z okresu Revúca, ktorý vtedy patril k okresu Rožňava. K dispozícii sú približné kádre, tabuľky, výsledky a fotografie. Na záver patrí poďakovanie Ladislavovi Székelymu, Ľubomírovi Zatrochovi, Martinovi Markovi a Ladislavovi Zagibovi.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.