Pripomenuli si pamiatku obetí holokaustu v Čiernom Potoku
Dňa 2.11.2025 o 14.00 hodine ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku zvolala spomienkové zhromaždenie pri pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4. novembra 1944. Napriek sychravému počasiu sa niekoľko členov ZO SZPB a občanov obce akcie zúčastnilo a vypočulo si príhovor čestného predsedu ZO SZPB v obci pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu. Krátku modlitbu predniesol novozvolený predseda ZO SZPB PhDr. Marian Bodolló. Poďakoval sa prítomným za účasť, napriek sviatku Pamiatky zosnulých a počasiu. V krátkej modlitbe sa poklonili účastníci 15-tim obetiam spomínaného holokaustu, z ktorých prežili nemecký koncentračný tábor v Dachau len dvaja. Jeden z nich, pán Gondáš, po dvoch mesiacoch na následky mučenia zomrel. Jediný, ktorý prežil útrapy bol Emil Matušiak. Podľa jeho slov mal šťastie, že jeho "vitalite" neodolala ich dozorkyňa, ktorá sa pričinila o jeho záchranu.
Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
Pracovné stretnutie zástupcov maďarských a slovenských hasičských zborov
Dňa 24. 11. 2025 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na obecnom úrade v maďarskej obci Karancsság, kde sa stretli maďarskí a slovenskí partneri hasičských zborov, ktorí sa zapojili do projektu INTERREG pod názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami. Projekt podával Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). V projekte sa riešila cezhraničná spolupráca medzi hasičskými zbormi BBSK a Novohradskej župy.
Cieľom tohto pracovného stretnutia bolo oboznámiť prítomných s tým, ako prebehla investícia, resp. nákup vecných prostriedkov, realizovanie kurzov a školení. Na maďarskej strane boli nakúpené a dodané tri 9-miestne autá, objednané niekoľko JEEPOV.
Na slovenskej strane prebehol kurz na rozšírenie vodičského preukazu, boli dodané 4 ks prívesov pre núdzové ubytovanie, štvorkolka pre DHZM Brezno.
Z histórie aktívnych futbalových klubov na hornom Gemeri – kategória dospelí (od ročníka 1991/1992)
V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o histórii futbalových klubov z horného Gemera, ktoré sú v súčasnosti aktívne. Ako počiatočný ročník bol zvolený 1991/1992. Autor sa snažil k starším ročníkom uviesť aj umiestenie klubu, nakoľko to ešte nepublikoval, tabuľky a kádre klubov z priestorových dôvodov neuvádza. FK Baník Rožňavské Bystré sa odhlásil v priebehu jesene, a tak v článku nie je. Diskutabilné by bolo zaradenie Rožňavy B v ročníku 1991/1992, totiž béčko Rožňavy hralo v Nadabulej, kým teraz hráva v Rudnej.
Slavošovce
Klub obnovil svoju činnosť po dlhšom čase v kategórii dospelí. Do 7. ligy sa prihlásil v roku 2024. Okrem toho v nej pôsobil v ročníku 2004/2005, kedy vypadol do vtedajšej 2. triedy, a v rokoch 2011 – 2014. Vtedy mala názov 1. trieda.
Svet ukrytý v portrétoch práve štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl Rožňavy
Dňom 19. novembra 2025 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl pod názvom Svet ukrytý v portrétoch. Toto podujatie nadväzuje na aktuálnu výstavu Šarloty Bottovej v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Tváre, ktoré zanechali stopu.
V úvode aktivity budú mať žiaci možnosť sa podrobnejšie s výstavou zoznámiť. Prostredníctvom interaktívnych hier spoznajú nielen vyobrazené osobnosti, ale budú vedené aj k vnímaniu a rozpoznávaniu emócií vychádzajúcich z jednotlivých portrétov. „Portréty nám umožňujú nahliadnuť nielen do tváre, ale aj do príbehov a pocitov ľudí. Múzejno-pedagogická aktivita ponúka účastníkom možnosť objavovať, že každý výraz, farba či tvar na tvári nesie svoj význam a rozpráva vlastný príbeh.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
V rimavskosobotskej nemocnici oslavujú deň predčasniatok
Rimavská Sobota 17. novembra 2025 - Rimavskosobotská nemocnica si dnes pripomína Svetový deň predčasne narodených detí. Pri tejto príležitosti mimoriadne drobným novorodencom venuje maličké biele čiapočky s odkazom mini zázrak. Symbolicky tak vyjadruje podporu rodinám, ktoré prechádzajú náročným obdobím po skorom príchode dieťaťa na svet.
Nemocnica v minulom roku prijala na jednotku intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o novorodencov 228 detí, z toho 72 bolo narodených pred 37. gestačným týždňom. Na oddelení sa najčastejšie starajú o deti narodené v období od 34. do 36. týždňa tehotenstva, ktorých bolo vlani 55.
K najmenším novorodencom, ktorí prišli na svet v rimavskosobotskej nemocnici, patria Jozefína (1000 g, 28. g. t.), Karol (740 g, 25. g. t.) a Lilien (840 g, 26. g. t.).
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Futbal na Gemeri v ročníku 1958/1959
V tomto článku Ing. Štefan Tomášik opisuje futbalový ročník 1958/1959 na Hornom Gemeri. V 1. A triede pôsobili Rožňava a Plešivec, v 1. B triede – sever Dobšiná a viaceré družstvá zo súčasného revúckeho okresu a v 2. triede účinkovali Slavošovce, Kunova Teplica, Betliar, Rožňava B a Štítnik a opäť niektoré družstvá z okresu Revúca, ktorý vtedy patril k okresu Rožňava. K dispozícii sú približné kádre, tabuľky, výsledky a fotografie. Na záver patrí poďakovanie Ladislavovi Székelymu, Ľubomírovi Zatrochovi, Martinovi Markovi a Ladislavovi Zagibovi.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).