Absolvovali kurzy posilňujúce pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov. Spomínaný projekt posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy. Deje sa to prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Na to, aby dobrovoľní hasiči mohli správne používať prívesy a iné technické prostriedky je nutné, aby boli vyškolení.
Slovenské národné múzeum v Betliari hlási novinky, ktoré si nemôžete nechať ujsť!
Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar pozýva verejnosť na prehliadku novootvorených priestorov. Vstúpte s nami do sveta aristokracie! Po rokoch opäť otvárame pre verejnosť hosťovské apartmány v kaštieli Betliar. Práve v týchto priestoroch ubytovávali Andrássyovci hostí, ktorí prichádzali do Betliara najmä na honosné poľovačky. Apartmány tvoria spálne a spoločenské miestnosti, ktoré ukrývajú viaceré zaujímavosti. Napríklad v ich predsieni môžete vidieť predchodcu ústredného kúrenia – železné dvere v rohoch, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí zvonka, aby nerušilo hostí.
Máme pre vás aj ďalšiu novinku – „exponát mesiaca“. Aj takto vám chceme priblížiť poklady, ktoré ukrývajú naše depozitáre.
Čas pre radosť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, určený najmä seniorom
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých seniorov na podujatie Čas pre radosť v Galérii. Jeho účastníci sa môžu tešiť na spoznávanie kultúrneho dedičstva regiónu spojené so zážitkovým maľovaním na plátno. Úvod podujatia sa uskutoční priamo na výstave Baníctvo vo výtvarnom umení. Múzejníci prevedú účastníkov výstavou a oni budú mať možnosť pozorovať ako jednotliví umelci videli tému baníctva a hutníctva v regióne. Na výstave si budú môcť prezrieť diela od Júliusa Bukovinského, Bélu Bacskaia, Atillu Duncsáka, Vincenta Blanára, Júliusa Szabóa, Kálmána Tichyho, Ádáma Szentpéteryho, Miroslava Bonka, Arpáda Račka a ďalších. Výstava nebude mať pre nich len edukatívny význam, ale poslúži im rovnako ako inšpirácia pre následné tvorenie.
Mimoriadnu udalosť v Držkovciach hasiči zvládli
Na ohlasovňu požiarov v obci Držkovce v okrese Revúca bola v sobotu 21. februára 2026 v ranných hodinách ohlásená mimoriadna udalosť – v obci behá cudzie prasa. Jednotka Dobrovoľného hasičského zboru obce Držkovce vykonala výjazd na CAS 15 IVECO DAILY v počte 1 + 5 a ešte viac hasičov, detí a dospelých. Po náročnom naháňaní sa s prasiatkom, bolo po niekoľkých minútach koniec – prasiatko odpadlo. Hasiči mu poskytli prvú pomoc a preniesli ho na nosidlách pred hasičskú zbrojnicu.
Z mimoriadnej udalosti sa vykľula hasičská zabíjačka, kde sa zišli hasiči, ich rodinní príslušníci, ale aj väčšia časť obce. Popri práci bol aj kopec zábavy. Keď sa prasiatko začalo meniť na chutné pochúťky, nastal čas spoločnej večere, počas ktorej prebiehala aj výročná členská schôdza DHZ Držkovce, kde boli okrem iného odovzdané rôzne ocenenia.
Dobrovoľní hasiči Jelšavy bilancovali
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v piatok 20. 2. 2026 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár, zástupca primátora Attila Žilka – obaja členovia DHZ, Anna Hudačeková a Peter Gergely – poslanci Mestského zastupiteľstva a zahraniční hostia z rumunského Nadlaku.
Úvod patril prezentácii o činnosti DHZ za rok 2025. Potom privítal hostí predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Po úvode bola zvolená návrhová komisia v zložení Ján Jurek, Ján Hudaček a Pavol Berki.
Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Prezídiom Policajného zboru spustilo v polovici novembra 2025 prvú fázu novej kampane s názvom „Bezpečné miesto“. Kampaň je zameraná na podporu práv detí a ich možnosti obrátiť sa na inštitúcie so žiadosťou o pomoc a potrvá do marca 2026. Heslom kampane je „Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste“. Cieľom je informovať deti o ich práve požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv, motivovať ich k využívaniu tohto práva a zároveň aktivizovať personál inštitúcií, ktoré sú povinné prijať žiadosť dieťaťa o pomoc podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z.
Jarné dobrodružstvo v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Počas jarných prázdnin Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na prázdninujúce deti a pripravilo pre ne tvorivú aktivitu pod názvom Jarné dobrodružstvo v Galérii. Úvodná časť aktivity bude prebiehať na výstave sôch Petra Kuraja s názvom Pamäť kovu. Účastníci aktivity budú mať možnosť nielen sa zoznámiť so samotnou výstavou, ale cez pohybové aktivity budú skúmať ťažisko a vyváženie vybraných sôch. Múzejníci neobídu ani tému recyklácie materiálu v sochárstve, ktorá je výrazným a neoddeliteľným aspektom tvorby Petra Kuraja. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu. Detičky si vlastnoručne vyrobia sochy z alobalu a drôtu. Budú mať možnosť modelovať nielen vybrané tvary, ale dokonca sa pokúsia zachytiť aj samotný pohyb.
Prednáška o práci detí a žien v baníctve pred vyše sto rokmi
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s ďalším sprievodným podujatím k výstave Baníctvo vo výtvarnom umení, a to s prednáškou pod názvom Práca detí a žien v baníctve. Prednáška je určená žiakom 2. stupňa základných škôl. Prednášajúca žiakom priblíži obdobia, v ktorých deti boli prirodzenou súčasťou pracovného procesu v baníckom odvetví. Už v ranom veku pomáhali v baniach alebo pri činnostiach súvisiacich s ťažbou, často z dôvodu chudoby, nedostatku sociálneho zabezpečenia a potreby prispieť k prežitiu rodiny. Osobitná pozornosť bude venovaná aj ženám, ktoré zohrávali významnú, hoci často prehliadanú úlohu.
Druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ pre mladých hasičov revúckeho okresu
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých
hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 14. 02. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
TJ FO Vlachovo v ročníku 2010/2011
TJ Futbalový oddiel Vlachovo dlhodobo účinkoval v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Spočiatku patrilo medzi lepšie celky, potom to bolo čoraz horšie. Práve takýto ročník si vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. V článku opisuje účinkovanie v ročníku 2010/2011, keď bol tento klub síce po jeseni predposledný, ale vďaka lepšej jari skončil dvanásty. K dispozícii je káder, fotografia, výsledky, tabuľky a zaujímavosti.
Káder
Jeseň 2010: L. Fabian, Organ, M. Pitoňák (časť jesene) – T. Molda, Marciš, Hricko, Ďurán, F. Šivec, Mil. Leško, V. Gecelovský, Leskovjanský, M. Molda, Lipták ml.,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.