T. Pitoňák, Kožár, Gál, M. Šivec, Hronec, M. Ondrejčík, M. Hajdúk.
Jar 2011: Mich. Leško - M. Ondrejčík, M. Molda, T. Molda, Ďurán, F. Šivec, V. Gecelovský, M. Šivec, Marciš, Leskojanský, Lipták ml. , Breznen, Hricko, Z. Gecelovský, Lipták st., Bujna, Klein, Hatvaník, M. Hajdúk, Mil. Leško
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Dobšiná | 13 | 10 | 1 | 2 | 42:11 | 31 |
| 2. | Lipovník | 13 | 10 | 1 | 2 | 38:13 | 31 |
| 3. | Kružná | 13 | 9 | 1 | 3 | 40:15 | 28 |
| 4. | Rudná | 13 | 7 | 2 | 4 | 44:25 | 23 |
| 5. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 34:22 | 23 |
| 6. | Gemerská Poloma | 13 | 7 | 2 | 4 | 24:25 | 23 |
| 7. | Jablonov n.T. | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:24 | 20 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 5 | 1 | 7 | 28:29 | 16 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 28:32 | 16 |
| 10. | Betliar | 13 | 3 | 4 | 6 | 16:30 | 13 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 1 | 8 | 15:37 | 13 |
| 12. | Brzotín | 13 | 3 | 3 | 7 | 15:32 | 12 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 0 | 11 | 15:44 | 6 |
| 14. | Honce | 13 | 2 | 0 | 11 | 12:41 | 6 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Lipovník | 13 | 9 | 4 | 0 | 37:9 | 31 |
| 2. | Gemerská Poloma | 13 | 8 | 2 | 3 | 26:20 | 26 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 6 | 7 | 0 | 43:11 | 25 |
| 4. | Brzotín | 13 | 7 | 3 | 3 | 24:23 | 24 |
| 5. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 27:16 | 23 |
| 6. | Betliar | 13 | 6 | 3 | 4 | 20:12 | 21 |
| 7. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 2 | 5 | 31:19 | 20 |
| 8. | Rudná | 13 | 5 | 4 | 4 | 22:19 | 19 |
| 9. | Jablonov n.T. | 13 | 5 | 4 | 4 | 20:20 | 19 |
| 10. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:22 | 16 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 0 | 9 | 16:36 | 12 |
| 12. | Honce | 13 | 2 | 2 | 11 | 13:36 | 8 |
| 13. | Kružná | 13 | 2 | 1 | 10 | 27:42 | 7 |
| 14. | Plešivec | 13 | 1 | 0 | 12 | 11:58 | 3 |
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Lipovník | 26 | 19 | 5 | 2 | 85:22 | 62 |
| 2. | Dobšiná | 26 | 16 | 8 | 2 | 82:22 | 56 |
| 3. | Gem. Poloma | 26 | 15 | 4 | 7 | 50:45 | 49 |
| 4. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 14 | 4 | 8 | 61:38 | 46 |
| 5. | Rudná | 26 | 12 | 6 | 8 | 66:44 | 42 |
| 6. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 3 | 12 | 59:48 | 36 |
| 7. | Jablonov n/T. | 26 | 11 | 6 | 9 | 49:44 | 36 |
| 8. | Brzotín | 26 | 9 | 7 | 10 | 36:42 | 36 |
| 9. | Kružná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:57 | 36 |
| 10. | Betliar | 26 | 9 | 7 | 10 | 36:42 | 34 |
| 11. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 8 | 10 | 46:54 | 32 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 6 | 0 | 20 | 31:80 | 18 |
| 13. | Honce | 26 | 4 | 2 | 20 | 25:77 | 14 |
| 14. | Plešivec | 26 | 5 | 1 | 20 | 26:95 | 13 |
V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a ŠK Jablonov n/T.
Výsledky
Jeseň
Vlachovo – Krh. D. Lúka 1:3, gól: Lipták
Honce – Vlachovo 3:1, gól: Lipták
Vlachovo – G. Poloma 2:5, góly: Lipták 2
Plešivec – Vlachovo 4:0
Vlachovo – Dobšiná 0:3
Rudná – Vlachovo 8:2, góly: Hricko, Gecelovský
Vlachovo – Dlhá Ves 1:2, gól: Hajdúk
Vlachovo – Brzotín 3:2, góly: Hronec 2, Gecelovský
Kružná – Vlachovo 2:3, góly: Šivec 2, Lipták
Vlachovo – V. Slaná 1:2, gól: Marciš
Betliar – Vlachovo 3:0
Vlachovo – Jablonov 1:2, gól: Kožár
Lipovník – Vlachovo 5:0
Krh. D. Lúka – Vlachovo 3:1, góly: vlastný Marciš – Lipták
Jar
Vlachovo – Honce 2:0, góly: Kožár, Lipták
G. Poloma – Vlachovo 4:0
Dobšiná – Vlachovo 7:1, gól: Šivec
Vlachovo – Plešivec 2:0, góly: Gál, Gecelovský
Vlachovo – Rudná 1:4, gól: Šivec
Dlhá Ves – Vlachovo 4:1, góly: vlastný Molda, Kožár
Brzotín – Vlachovo 2:0
Vlachovo – Kružná 5:2, góly: Leskovjanský 2, Breznen, Lipták, Gecelovský
V. Slaná – Vlachovo 1:2, góly: Breznen, Gecelovský
Jablonov – Vlachovo 2:0
Vlachovo – Lipovník 0:4
Vlachovo – Betliar 1:3, gól: Breznen
Zaujímavosti:
DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 50+7,- € za HNS lekára Pavla Hajdúka v zápase I. tr. Dobšiná – Vlachovo (18. kolo) a zákazom výkonu funkcie menovaného na 1 mesiac nepodmienečne podľa čl. II/1.
Súvisiace články: https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/11220/tj-futbalovy-oddiel-vlachovo-v-sezone-2000-2001
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).