V prvej polovici 14. storočia to už bola rozvinutá obec s farským kostolom. V tej dobe väčšina tunajšej pôdy patrila zemanom Hucínskym (Giczey). Hlavným zamestnaním obyvateľov tak v stredoveku ako aj v novoveku bolo poľnohospodárstvo, ale zaoberali sa aj inými činnosťami, ako napríklad pálením vápna, hrnčiarstvom a výrobou fajok.
História Hucína je úzko spätá s osudom a životom šľachtických rodov zemepánov. Počas niekoľkých storočí existencie obce tri zemianske rodiny mali veľký vplyv na vývoj dediny. Rodina Giczeyovcov už v stredoveku patrila medzi zámožnejšie. Oficiálna stránka obce pripomína, že Hucín ako národnostne zmiešaná obec (Rómovia viac ako 50%, Maďari okolo 30%, Slováci okolo 20%), bol vždy tolerantnejší k prisťahovalcom. Bohužiaľ, súčasná ťažká finančná situácia Rómov nedovoľuje im udržiavať stav ich obytných domov, už ani nehovoriac o výstavbe nových, čím sa neustále zhoršuje výzor dediny. Nepomáha tomu ani snaha udržiavania stavu verejných budov, z ktorých pripomenieme hlavne rekonštrukciu Domu kultúry a Materskej školy (1996), obnovu budovu Obecného úradu (2001), renováciu exteriéru reformovaného kostola (2000) alebo opravu budovy miestnej školy (2002). Na druhej strane Dom smútku ako novostavba (1996) je príjemným spestrením vzhľadu obce. Najväčšou investíciou posledných rokov bola plynofikácia obce (1998), ktoré bolo financované hlavne zo štátnych zdrojov.
Gabriela Jakubecová