volilo 403 548 voličov a znamenalo to 21,24 %. Štvrtý skončil Milan Kňažko s dôverou u 244 401 voličov, čo predstavuje 12,86 %.
Rozdielne výsledky dosiahli v prezidentských voľbách aj prezentujúci sa kandidáti v gemerskom regióne, ktorý pokrýva územie troch okresov: Rožňava, Rimavská Sobota a Revúca. V sobotu do otvorených 306 volebných miestností prišlo podporiť kandidátov 48 793 oprávnených voličov s platnými volebnými hlasmi, čo predstavuje iba 34,14 %, čo je menej ako celoslovenský priemer, ktorý predstavuje 43,40%. Kým voliči Rožňavského okresu si vybrali spomedzi kandidátov za prezidenta Andreja Kisku, ktorému dôveruje 27,56% voličov, druhým v poradí bol Robert Fico s 25,00% odovzdaných hlasov. V Rimavsko-sobotskom obvode najviac podpory získal Robert Fico, ktorý pozitívne oslovil 27,69% voličov. Druhý v poradí bol v tomto obvode kandidát Gyula Bárdos, za ktorého hlasovalo 21,05% voličov.
Spomeňme ešte, že Gemer bol zaujímavý aj teraz pre štatistikov. Už som si myslel, že v našom regióne sme zaznamenali najnižší záujem o voľby na Slovensku, keď v rimavskosobotskej Barci dosiahli iba 9,84%-nú účasť voličov a v obci Sútor až 94,72%, čo je na Slovensku v týchto voľbách najvyššia. Ale som sa trošku pomýlil, lebo nakoniec najnižšiu účasť zaznamenali voliči na košickom Luníku IX, kde volilo iba 1,57 percenta voličov. Takže som si aspoň od tohoto údaja vydýchol...
Nie zanedbateľným údajom z týchto volieb, aj keď sa týkal možno iba Gemera, bolo to, že v maďarsky hovoriacich obciach väčščinu hlasov získali Gyula Bárdos, alebo Andrej Kiska, kým v ostatnej časti obcí to bol zase Robert Fico, a to bez rozdielu, či sa týkalo okresov Rožňava, Rimavská Sobota alebo Revúca. Dá sa preto očakávať určité napätie v druhom a rozhodujúcom kole volieb na prezidenta Slovenskej republiky. Jedno je isté, že Slovensko bude mať nového prezidenta.
(MG-OD)

































__________________________________________________
Prvé kolo volieb o prezidentský post na Slovensku, ktoré bolo v sobotu 15. marca 2014, máme teda za sebou. Z príliš veľkého počtu až 15 záujemcov o uvoľňujúce sa miesto v prezidenstkom paláci sa voliči upriamili predovšetkým na štyroch z nich. A tak sa voliči pri vyhlásení výsledkov zaujímali iba o to, ako dopadli vo voľbách Robert Fico, Andrej Kiska, Radoslav Procházka, či Milan Kňažko. K nim možno priradiť aj Gyulu Bárdosa, ktorý kandidoval ako zástupca predovšetkým maďarskej menšiny na Slovensku. A hneď na úvod môžeme potvrdiť, že v tejto prvej konfrontácii, keď dostal hlasy od 97 035 voličov, uspel predovšetkým v okresoch v južnom pohraničnom území.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-