sobota, 20 apríl 2013 16:01

Ondrej Hronec: Moji Polomci Doporučený

Napísal(a) Ondrej Hronec
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Železničná trať Plešivec – Dobšiná sa začala stavať pred vyše sto rokmi. Ako prví vyšli do terénu zememerači, aby určili jej trasu. Tak sa dostali aj do Polomy. Keďže mala viesť dvorom, kde stálo humno so stodolou, prišli za majiteľom, gazdom. Poprosili ho, aby pootváral vráta a mohli všetko zamerať. On ich prosbu splnil. Ale prišli aj na druhý deň, s tou istou žiadosťou. Vráta predné i zadné otvoril, ale sa ich aj opýtal, čo, a prečo to merajú. Inžinier – zememerač gazdovi povedal:

     „Ujko, cez vašu stodolu bude chodiť vlak.“
    „Pre mňa za mňa nech si chodí, ale ja vám už teraz prehlasujem, že ja tie vráta na stodole otvárať nebudem. Nájdite si koho chcete, ale mne dajte s tým pokoj,“ odpovedal spokojne gazda.
Neviem, či je to pravda, ale zlé jazyky tvrdia, že počas druhej svetovej vojny, za slovenského vojnového štátu, kedy sa elektrifikovali obce severného Gemera, vraj Polomci vyhnali elektrikárov z dediny s odôvodnením“:
     „...kto bude chovať transformátor?“
Najprv, že ho budú chovať „na poriadky“. Časť obyvateľstva nechcela o tom ani počuť, tak pán Kašinský, ktorý sa o elektrifikáciu staral, zutekal pred rozvášneným polomským davom, ozbrojeným vidlami, do Gočova. Vraví sa, že „dal Gočovanom elektriku“.
Neviem, koľko je na tom pravdy, ale dobre si pamätám: keď sme chodili do meštianskej školy do Rožňavy (1949), naši kamaráti z Polomy vraveli, že sa doma učia pri petrolejkách alebo pri sviečkach, prípadne pri karbidových lampách. Veru, mali by ste, vážení súčasní poslanci, preveriť, kto bol za, a kto proti zavedeniu elektriny a vyvodiť dôsledky ...
Keď sme cestovávali z Gočova v Dobšinskom rýchliku do gymnázia v Rožňave, všímal som si, že najviac železničiarov bolo z tejto obce, teda z Polomy. Len tak odhadom snáď aj sto, i viac. Boli to vtedy mladí fešáci, ale aj skúsení rušňovodiči, kuriči, sprievodcovia i vlakvedúci. Ináč povedané, železnica bola v polomských rukách, aj keď o privatizácii sa nehovorilo a ani nevedelo čo to je. Ale, a to tvrdia opäť zlé jazyky, neviem či som to počul vo Vlachove, Henckovciach či Slanej, v Gočove určite nie, lebo Gôšoväné zásadne neohovárajú: že vraj dvaja Polomci, a neboli železničiari, cestovali vlakom do Tornale. V Plešivci okolo vlakovej súpravy prechádzal muž a ponúkal naliatu tekutinu a kričal: „ivó víz“. 
     „Ďuro, pil si ty už niekedy ivó víz?“ 
     "Nikdy!“ odvetil. 
     „Tak si kúpme.“ Aj si kúpili pohár za 50 halierov, aj vypili. Ďuro sa pýta kamaráta: 
     „Ako ti chutil ten ivó víz?“ 
     „Znamenite!“ odpovedal spolucestujúci. 
     „Lem šô ti chcem povedať, šmäká to pitne tak, ako u nás voda, ale má lepšiu chuť a je teplejší,“ zhodnotili nápoj. Keď sa vrátili, v krčme sa chválili, aký výnimočný nápoj chasnovali. Počúval ich aj železničiar vyššieho rangu a povedal: 
     „Vy somári, pitná voda a ivó víz je jedno a to isté. Len ivó víz je po maďarsky a druhé, to už viete. Keď neviete, tak si prečítajte v Plešivci na pumpovacej studni sú oba tieto nápisy. Keď si z nej pumpuje Maďar, tak mu tečie ivó víz a keď Slovák, tak tečie pitná voda. A basta!“ skončil svoje vysvetľovanie. Ale Ďuro si povzdychol a povedal kamarátovi: 
     „...slyšiev si to, tí Maďari s nami stále vydžubú, oni si pijú fajné ivó víz a my len obyčajnú vodu.“ 
     Z kúta sa ozval hlas cudzieho muža, podľa nárečia nebol z Polomy. 
     „Máte pravdu chlapi, tí Maďari stále sa nami vybabrú. Všimnite si, keď dávajú správy o počasí. V Komárne je niekedy až 30 teploty a v Bardejove ukazuje o 10 menej. Ako my k tomu prídeme?“ 
     Doložil a odišiel nevedno kam.

Ondrej Hronec

(Poviedka z knihy Ondrej Hronec: „Čisté duše, čisté studničky, 2012)

{jcomments on}

 

Čítať 2135 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:34

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!