Klub historických a koľajových vozidiel (KHKV) vypraví 28. mája 2011 na Gemer ďalší nostalgický expres. Tentoraz bude venovaný deťom pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.Štítnická dolina ožije nostalgickými jazdami historickým motorákom po necelom roku. Vlani však museli organizátori pôvodný termín pre katastrofálne povodne odvolať, Všetci v klube veria, že tentoraz im počasie bude priať. Aj preto pre cestujúcich a návštevníkov pripravili v spolupráci s obcou Slavošovce a papierenským podnikom SHP Slavošovce zaujímavý program.
PROGRAM
Historický motoráčik Magda privezie cestujúcich z Košíc, Moldavy a Rožňavy, no možnosť povoziť sa ním budú mať aj cestujúci z celej Štítnickej doliny. Vďaka spolupráci s obcou Rochovce, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce a Čierna Lehota sme pripravili tri kyvadlové jazdy na trati Slavošovce – Štítnik železničná stanica a späť. Rozpis jázd je na priloženom plagáte, v rámci kyvadlových jázd však bude vlak zastavovať nasledovne:
Kyvadlové jazdy Slavošovce – Štítnik a späť
I. Odchod zo Slavošoviec 10:30 – Rochovce 10:37 – Ochtiná 10:45 - Štítnik žst: 11:00 a späť. Príchod do Slavošoviec 11.40 hod.
II. Odchod zo Slavošoviec 12:30 – Rochovce 12: 37 – Ochtiná - 12:45 – Štítnik
III. Odchod zo Slavošoviec 14:00 – Slavošovce zastávka 14:05 – Rochovce 14:08 a späť. Príchod do Slavošoviec 14:15 hod.
Cena lístka na kyvadlovú jazdu: 1 €
Foto - prekvapenie:
Pripravené budú k obdivovaniu a fotografovaniu aj naleštené dva vlečkové motorové rušne T 334. Spolu s Magdou vytvoria peknú vlakovú zostavu. A pozor, pripravené je aj jedno unikátne foto-prekvapenie – približne medzi prvou a druhou kyvadlovou jazdou.
Okrem výletných kyvadlových jázd je pre deti a dospelých pripravený aj ďalší zaujímavý program.
Exkurzie:
Pripravené sú celkovo tri exkurzie. Dve organizované a jedna individuálna. Po príchode do Slavošoviec sa cestujúci, ktorí budú mať o program záujem, rozdelia do dvoch skupín. Zatiaľ čo prvá pôjde na prehliadku papierenskej fabriky, druhá sa vyberie po stopách slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského. Výlet do rozprávkova - presnejšie do domu najznámejšieho rozprávkara - je určený najmenším.
Po absolvovaní programu si návštevníci miesta exkurzie po hodinke vymenia.
Tí zdatnejší turisti sa môžu vydať po stopách plánovanej trate, na ktorú už stavitelia nestihli položiť koľajnice. Všetko ostatné však zostalo zachované, medzi inými aj takmer
V prípade priaznivého počasia bude k dispozícii aj multifunkčné a futbalové ihrisko, kde budú pripravené hry pre deti. Asi najatraktívnejšia disciplína bude hod toaletným papierom do diaľky a na cieľ.
Miestni podnikatelia zabezpečia aj výborný guláš, opekané klobásky a predaj ovčieho syra.
Za spoluprácu ďakujeme všetkým partnerom, ktorí sú uvedení na plagáte.
Zároveň ďakujeme za záujem všetkým cestujúcim, ktorí sa na túto akciu hlásia už niekoľko mesiacov. Veríme, že rezerváciu nezrušíte, alebo včas jej zrušenie ohlásite, aby sa mohol do vlaku miesto vás dostať iný záujemca.
Jazda aj program bude tentoraz dlhší, preto sa prosím patrične zariaďte.
*Dobrovoľné cestovné, ktorým prispievate na náklady spojené s cestou a na záchranu a opravu historických vlakov je uvedené na plagáte aj tu:
Cestovný lístok*
Jednosmerný lístok: dospelí: 8 € / deti 5 €
Obojsmerný lístok: dospelí: 11 € / deti 6 €
Rodinný lístok (dospelí + deti): 30 €.
Cestovný poriadok:
Príchod Odchod
Košice 7.45
Rožňava 8.59 9.00
Plešivec 9.15 9.20
Slavošovce 9.50
Slavošovce 15.25
Plešivec 15.55 16.00
Rožňava 16.15 16.16
Košice 17.30
REZERVÁCIE!!!
Pozor! Z Košíc odchádzame už o 7.45 hod. Pri vlaku však treba byť najneskôr o 7:30 hod.
Miesta si rezervujte na ! ! ! Informácie: www.khkv.sk, prípadne:
Tešíme sa na Vás. Dovidenia v Slavošovciach.
Ľubomír Lehotský, KHKV
Čo je projekt nostalgických jázd po zabudnutých tratiach?
Na záver treba dodať, že jazda je súčasťou projektu: „Jazdy po opustených tratiach“. Zámer sleduje jediný cieľ – oživiť trate, na ktorých bola pred rokmi zrušená osobná preprava.
Radi by sme v spolupráci s VÚC – Košickým samosprávnym krajom, miestnymi samosprávami, mikroregiónom, sponzormi, zanietencami a železnicami..., obnovili na týchto atraktívnych tratiach aspoň sezónnu, resp. turistickú dopravu. Stačil by napríklad jeden pár víkendových vlakov v letných mesiacoch, ktorý by priviezol turistov do zaujímavého a hodnotného kraja, ktorý je doslova nabitý historickými a prírodnými pozoruhodnosťami. Veríme, že práve takto by do regiónu prišlo ešte viac turistov a návštevníkov, čo by bolo obohatením pre všetky strany.
KHKV
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU NA MDD DO SLAVOŠOVIEC
{gallery}kultura/expres/ge{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-