Po bohatej ponuke historických jázd v rámci železničnej nostalgie 2010 sa s cestujúcimi chce pomaly rozlúčiť aj Klub historických koľajových vozidiel z Košíc. Mimoriadne úspešný a jazdami nabitý rok vyvrcholí jazdou z Košíc do Slavca, kde si prezrieme Gombaseckú jaskyňu, opečieme slaninku, či klobásku a potom vyrazíme do Rožňavy. Tam si opäť na chvíľu odskočíme aj na zabudnutú trať č. 167 (Rožňava - Dobšiná).PROGRAM
Starý motorák M.131.1125 odíde z košickej hlavnej stanice už v tradičnom čase 8:05 hod. Cestujúcich vezmeme aj z Moldavy n. Bodvou a Rožňavy. Do stanice Slavec - jaskyňa dorazíme o 9:35 hod. Odtiaľ sa chodníkom vyberieme do Gombaseckej jaskyne, ktorej návšteva je započítaná v cene lístka.
Po prehliadke bude k dispozícii ohnisko, prineste si teda niečo na opekanie.
Zo stanice Slavec - jaskyňa odchádza vlak presne o 12:30 hod. do Rožňavy. Po krátkom pobyte na hlavnej stanici sa vydáme po zabudnutej trati až na zastávku Rožňava - mesto. Tam cestujúci vystúpia a peši vyrazia do starobylého baníckeho centra horného Gemera. Otvorené by mali byť historické pamiatky aj miestne reštaurácie. Vlak do Košíc zo zastávky Rožňava - mesto odíde o 15:41.
Historický vlak odvezie aj Rožňavčanov
Ešte pred odchodom do Košíc urobíme radosť aj Rožňavčanom. Keďže v tomto roku sme boli na trati č. 167 už trikrát, radi by sme istý dlh splatili aj obyvateľom starobylého baníckeho mesta. V prípade záujmu povozíme malých aj veľkých zvedavcov, či milovníkov železníc.
Zo zastávky Rožňava - mesto preto budeme kyvadlovo premávať do Betliara a na hlavnú rožňavskú stanicu, pričom budeme zastavovať aj na zastávke Rožňava - predmestie.
Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa radi prevezú historickým motorákom z roku 1949, na drevených laviciach III. triedy. Cestovný poriadok a ceny lístkov sú uvedené v prílohe.
Rezervujte si miesta už teraz!
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po trati z Rožňavy do Betliara „osobákom“ dnes už nie je možné. Naposledy tadiaľto premávali osobné vlaky pred siedmimi rokmi. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
Tešíme sa na Vás!
Miesta si rezervujte mailom na adrese
POZOR!!! Jazdíme aj na sv. Mikuláša 4. decembra
Aj keď sa s touto jazdou lúčime so sezónou, v roku 2010 ešte tradične odvezieme aj 2 mikulášske vlaky z Košíc do Prešova a späť. Vo vlaku bude balíčky pre dobré deti rozdávať naozajstný Mikuláš a keďže miest je iba obmedzený počet, rezervujte si cestovné a balíček už teraz. Viac informácii hľadajte v najbližších dňoch na našej internetovej stránke www.khkv.sk
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU 16.10.2010
Cesta tam: Košice – Slavec-jaskyňa – Rožňava-mesto
Príchod / Odchod
Košice 08: 05
Moldava n.Bodvou 08: 44
Rožňava 09: 26
Slavec - jaskyňa 9: 35 12: 30
Kyvadlová jazda Rožňava – Betliar a späť
JAZDA I: Príchod / Odchod JAZDA II: Príchod / Odchod
Rožňava 12.42 3:45
Rožňava - predmestie 12.44 13:48
Rožňava - mesto 12.52 13:51
Betliar 13.01 13.15 14:00 15:30
Rožňava - mesto 13.25 15:41
Rožňava - predmestie 13.27 -
Rožňava 13.30 13.45 15:46 16:01 (odchod do Košíc)
CESTOVNÉ Košice – Slavec jaskyňa - Rožňava
jednosmerný lístok: 6,- € dospelí / 3,- EUR deti
obojsmerný lístok: 9,- € dospelí / 4,- EUR deti
rodinný lístok: 25,- €
CESTOVNÉ na kyvadlové jazdy: Rožňava - Betliar a späť: 1,- € / 0,50 € deti
Cestujúci s platným obojsmerným lístkom majú kyvadlovú jazdu v cene.
Ľubomír Lehotský
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU
{gallery}kultura/khkv/gomb{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-