Čo sa písalo v povstaleckej tlači v prvom septembrovom týždni pred 80 rokmi
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, tak ako to v revolučných chvíľach býva, bolo jednou z dôležitých úloh informovať, ale aj upokojiť obyvateľstvo. Takmer okamžite začali na mnohých miestach povstaleckého územia vychádzať noviny a správy: Naše zprávy v Revúcej, Zvesti v Tisovci, Bojovník a Pravda v Banskej Bystrici, Národnie noviny vo Zvolene, Hlas Gemera a podobne... Revúcke „Naše zprávy“ číslo 2 z 1. septembra 1944 priniesli aktuálne výzvy ale aj správy, z ktorých celkového charakteru ešte cítiť optimistickú náladu.
Povstalecká jeseň v Gemeri plná histórie
Tlačová správa, Revúca, 27.08.2024. V regióne Gemer a Malohont si pripomenú dôležité míľniky slovenskej histórie. Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania si Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer spolu s partnermi pripravila sériu podujatí s názvom “Povstalecká jeseň v Gemeri”. Cieľom je spoločne oživiť spomienku a priblížiť chvíle, kedy sa slovenský národ postavil za slobodu a dôstojnosť, zažiť návrat do minulosti a vydať sa po stopách SNP. V rámci programu budú mať návštevníci možnosť zažiť autentické spomienky na obdobie SNP, vrátane rekonštrukcie bojov, pietnych aktov, koncertov a ďalších kultúrnych akcií.
Tak veľa stihol
Príbeh Revúčana Ladislava Martina Šeböka, účastníka bojov v SNP, ktorý je napísaný podľa historických dokumentov, fotografií a spomienok príbuzných.
Obloha bola tmavá, akoby sa slnko v ten deň uložilo predčasne spať. Deň plynulo prechádzal do noci, hoci jej čas ešte nenastal. Zdalo sa, že celý Gemer sa ukladá na spánok, len sem-tam v niektorých oknách zablikalo svetlo... Noc bola ešte ďaleko, ale deň bol už akýsi unavený, tak ako celý kraj, ako celý svet a ako všetci prostí ľudia z dlhotrvajúcej vojny, smútku, bolesti a hladu. Občas bolo cítiť beznádej nesúcu sa vzduchom ako vôňa koláča, ktorý už-už niekto rozkrája a vôňa sa rozplynie. Boli však mnohí, čo nádej nestrácali.
Neznámy známy hrdina
Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.
Ľahký guľomet ZB 30J (M 37) – Predmet mesiaca august 2024
S mnohými zbierkovými predmetmi v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň, a to ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnil inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. Tento zbierkový predmet zároveň rozpráva aj príbeh jednej z najlepších československých zbraní v období pred a počas druhej svetovej vojny.
80. výročie SNP v Rožňave: Spomienka na hrdinstvo a odvahu
V utorok, 3. septembra 2024, sa pred Radnicou na Námestí baníkov v Rožňave uskutoční významné podujatie na počesť 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Toto historické povstanie, ktoré sa odohralo v roku 1944, je jedným z najdôležitejších momentov v dejinách Slovenska, symbolizujúcim odvahu a odhodlanie slovenského národa v boji proti fašizmu.
Program podujatia začne o 9.00 hod. slávnostným kladením vencov, ktorého sa zúčastnia predstavitelia mesta, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Základnej organizácie partizána Tótha, ako aj príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento akt je prejavom úcty a vďaky tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu a nezávislosť našej krajiny.
Takým bol Ondrej Gallo-Krajný - a ďalší hrdinovia SNP z obce Rožňavské Bystré
Tohto roku si pripomíname 70. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. V našej malej obci Rožňavské Bystré máme pochovaných štyroch padlých účastníkov SNP - Ján a Pavol Belákovci, Ondrej Gallo-Krajný a Štefan Kalický. V obci žije priama príbuzná jedného z nich - dcéra Ondreja Gallu, pani Mária Lengová. Oslovila som ju, či by niečo nepovedala o svojom otcovi, ktorého stratila ako dvojročné dieťa. Slovo dalo slovo a pani Lengová prišla na Obecný úrad, kde so sebou doniesla fotografie svojho otca, napísaný životopis a s láskou, ale aj so slzami v očiach hovorila o svojom nepoznanom otcovi.
Ondrej Gallo Krajný
sa narodil 4.3.1917 v robotníckej rodine v Rožňavskom Bystrom. Jeho otec Ján Gallo pochádzal zo susedných Honiec a matka Mária, r. Dorkinová z Rožňavského Bystrého. Mal 2 sestry: staršia Žofia sa vydala do Rakovnice (Fabianová) a mladšia Mária (Lišuchová) ostala doma.
V JÚLI 2025 SI PRIPOMÍNAME
Andrej Chazár – 280. výročie narodenia
4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.
Do školy chodil v Brzotíne a v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal založiť ho v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Florián Berky-Rožňavský – 170. výročie narodenia
4. júl - Florián Berky-Rožňavský (4.7.1855 Szécsény – 22.8.1893 Nálepkovo-Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) – huslista, primáš.
Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam – srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky. -MM-
Igor Ciel – 15. výročie úmrtia
4. júl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, divadelný a televízny režisér, pedagóg.
Študoval v Brezne, na UK a VŠMU v Bratislave. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V r. 1998 – 2003 vyučoval a bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Režíroval viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Účinkoval aj ako herec v niekoľkých filmoch. -MM-
Ján Stacho – 30. výročie úmrtia
15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – lekár, básnik, prekladateľ.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekárom v Rožňavskom Bystrom, potom v Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života, vydal niekoľko zbierok poézie. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. O jeho živote a diele vyšli monografie: Dalimír Hajko: Ján Stacho (1998), Marián Grupač: Ján Stacho / Jazyk ako obraz (2013). -MM-
Ján Fábry – 195. výročie narodenia
21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec – 28.12.1907 Rimavská Sobota) – botanik, stredoškolský učiteľ.
Študoval na univerzite vo Viedni. Po návrate pôsobil ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch, potom bol profesorom a neskoršie riaditeľom gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Zaslúžil sa o zriadenie múzea Gemerskej župy (dnes Gemersko-malohontské múzeum) v Rimavskej Sobote, ktorému bol 25 rokov aj riaditeľom. Bol funkcionár miestnych spolkov, viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Napísal niekoľko článkov o rastlinstve okolia Rimavskej Soboty, Gemera, Malohontu a Turca. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Viliam Rozložník – 105. výročie narodenia
21. júl - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava) – jaskyniar, speleopotápač,
baník.
Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej spoločnosti, potom ako banský merač v Železorudných baniach v Rožňave. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth. -MM-
Jozef Orlovský – 35. výročie úmrtia
28. júl - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
Študoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva, V centre záujmu Gemer. Bol členom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Samuel Ferjenčík – 170. výročie úmrtia
28. júl - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave, za jeho pôsobenia bola pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1839 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Spolupracoval s Ústredným meteorologickým ústavom vo Viedni a svoje poznatky z ovocinárstva a meteorológie časopisecky publikoval. Bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku, ktoré vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč... Publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. -MM-
Peter Pavol Šramko – 250. výročie narodenia
29. júl - Peter Pavol Šramko (29.7.1775 Paludza - 2.4.1839 Klenovec) – ev. farár, etnograf, historik, náboženský spisovateľ a publicista.
Pôsobil v Nižnom Skálniku a bol aktívnym členom a jedným z najvýznamnejších členov Učenej spoločnosti malohontskej. V ročenke Solennia, ktoré vydávala táto spoločnosť, publikoval v roku 1828 článok v nemčine s názvom Uiber die im Dorfe Klenótz, Gömör-Ki-Honther Comitats, befindlichen Bibeln (O Bibliách nachádzajúcich sa v dedine Klenovec, v župe Gemer-Malohont). Šramko rozdelil opísané biblie do dvoch kategórií – tituly, ktoré sa nachádzali v fare, a tituly, ktoré objavil priamo v obci Klenovec. Šramkovo dielo predstavuje špecifickú výskumnú prácu na kultúre knihy v zvolenej oblasti v prvej tretine 19. storočia. -MM-