Samuel Klein (1847 – 1915)
Učiteľ, neskôr riaditeľ viacerých škôl v meste, pôsobil pri založení obchodnej a baníckej školy, prekladateľ, autor viacerých publikácií. Autor mimoriadne cenného diela z roku 1914 vydaného v Budapešti: „TOPSCHER GATSCHOLPER“. Je to zbierka ľudových piesní, poviedok, rozprávaní a humoristických básní písaných v jazyku nemeckých prisťahovalcov, v tzv. buleenerštine. Predslov ku knihe „Topscher Gatscholper“ napísal v Budapešti Rudolf Weber v máji v roku 1914. Uvádza v ňom príchod nemeckej komunity do oblasti Dobšinej v roku 1326 a vyslovuje vysoké ocenenie publikácii, napísanej v nemeckom nárečí – buleenerštine. Pochovaný je v Dobšinej, na evanjelickom cintoríne. Dobšinské nárečie je od začiatku 20. storočia pre viaceré príčiny na zániku. Medzi súčasnými nositeľmi nárečia sú známe mnohé „bulinerské“ ľudové piesne. Ide o verzie zaznamenané Samuelom Kleinom v jeho spomínanom diele.

Zo starších dejín školstva v Dobšinej 

Dejiny školstva, napriek tomu, že v histórii mali významnú úlohu, nie sú dosiaľ spracované komplexne, a to nielen z hľadiska mesta, ale aj vo všeobecnosti. I keď neexistujú vo väčšine prípadov priame dôkazy, možno povedať, že v dejinách mesta malo svoje významné postavenie. Prvé písomné pamiatky, z ktorých možno usudzovať aj o pomeroch v tejto oblasti, pochádzajú zo 14. storočia (spoľahlivými prameňmi sú výsadné listiny mestečiek napr. Diploma Impopulationis Topschensibus z roku 1326), ale zo 16. storočia sú už známe aj historické pramene, ktoré zachycujú aj stav školstva. Napriek uvedenému vo viacerých prípadoch niektoré údaje nie sú známe (napr. existencia farskej školy v meste).

Presný rok vzniku školy v meste nepoznáme. Niektorí autori predpokladajú, že existovala už v predmoháčskom období (L. Szombathy: Gömör – Kishont vármegye népoktatásügyének története, Debrecen,1909) a vyučovalo sa v drevenej budove. Iný autor spomína rektora dobšinskej školy Žigmunda Petschelia, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1582 – 1584 (J. Rezik – S. Matthaeides: Gymnaziológia. Dejiny gymnázií na Slovensku, Bratislava, 1971).

Protokol dobšinskej ev. a. v. cirkvi s odvolaním sa na staršie pramene udáva jestvovanie školy od roku 1584. Vtedy existovala nielen základná škola pre chlapcov a dievčatá, ale aj stredná latinská škola, kde sa vyučovala rétorika, syntax, gramatika a donátus (donáta – klasická stredoveká učebnica latinského jazyka od rímskeho gramatika a učiteľa rečníctva A. Donata).

Prvá písomná správa z domácich zdrojov potvrdzujúca existenciu školy, pochádza z roku 1595 a spomína sa v nej rektor školy. Obsahovo bohatšie správy pochádzajú zo 17. storočia, napr. záznam z roku 1620 je písomným prehlásením rektora školy Pavla Antoniho, ktorý sľubuje vernosť bratstvu, poslušnosť a úctu voči svojmu farárovi. Tieto pramene tiež dokazujú, že mesto Dobšiná venovalo veľkú pozornosť škole a učiteľovi, a preto škola svojou úrovňou a organizáciou predstihla okolité školy. Záznam z návštevy fary a školy napísaný dňa 9. 2. 1637 svedčí o existencii „vyššieho oddelenia“ a o tom, že žiaci preukázali dobré znalosti z gramatiky a dialektiky. V roku 1670 mala dobšinská škola troch učiteľov: rektora, organistu a kantora. Ďalšie pramene z rokov 1697, 1698, 1699 a 1700 uvádzajú, čo sa v škole vyučovalo, aký bol počet žiakov a aká bola organizácia školy. V škole aj naďalej pôsobili traja učitelia, z ktorých jeden zastával funkciu rektora, druhý funkciu konrektora. V polovici 17. storočia mala škola tri triedy: I. trieda – rétoristi, syntaxisti a gramatisti, II. trieda – legentisti a sylabisti, III. trieda – dievčatá. V prvej triede si pod vedením rektora Juraja Gotthardta získaval vedomosti značný počet žiakov. V druhej triede mal učiteľ Juraj Lang 60 chlapcov a učiteľ tretej triedy Matej Lehotský vyučoval 60 dievčat.

Škola začínala „prekvitať“ v 18. storočí, a to najmä v jeho druhej polovici. Mala k dispozícii novú budovu s dvomi posluchárňami a knižnicou. V školskom roku 1741/1742 žiaci prvej triedy robili skúšky z biblie, katechizmu a svetských náuk (ako sú rétorika, gramatika syntax, logika, aritmetika). Reformy štátu v druhej polovici 18. storočia, týkajúce sa oblasti školstva a narúšajúce monopol cirkvi vo výchove a vyučovaní, prinútili protestantskú cirkev zaoberať sa školskými problémami separátne na seniorálnych konventoch. V roku 1742 boli prijaté zákony rektorov a učiteľov (Leges rectorum ac praeceptorum), ktoré boli záväzné aj pre školu v Dobšinej. Cirkev nimi záväzne určila odbory a poznatky, ktoré sa na škole majú preberať. Škola mala vtedy dve oddelenia. Vyššie oddelenie tvorili rétoristi, syntaxisti a gramatisti, nižšie tvorili donatisti. Vo vyššom oddelení vyučoval rektor, v nižšom konrektor. Z nižšieho oddelenia do vyššieho boli žiaci zaraďovaní na základe odpovedí pri skúškach. Do ročníkov zaraďovali žiakov nie podľa veku, ale podľa vedomostí. Štúdium vo vyššom oddelení trvalo obyčajne tri roky, v nižšom oddelení jeden až dva roky. Počet žiakov v triedach vyššieho oddelenia sa v rokoch 1777 – 1820 pohyboval od 82 do 203.

Vyučovanie v dobšinskej strednej škole v 18. storočí sa začínalo náboženským spevom a modlitbou. Ťažisko vyučovania bolo v latinskom jazyku, ktorý sa žiaci učili každý deň. V staršom oddelení zákony povinne nariaďovali bibliu a katechizmus a z orientálnych jazykov gréčtinu a hebrejčinu. Pozoruhodné je, že na dobšinskej škole sa od roku 1742 vyučoval jazyk nemecký a slovenský. Z ostatných predmetov sa vyučovala rétorika, poetika, história cirkvi a vlasti, aritmetika, geometria, latinská poézia, krasopis, latinská gramatika a pravopis. Žiaci maďarskej a nemeckej národnosti sa učili katechizmus vo svojich materinských jazykoch. Všetky učebnice okrem katechizmu boli latinské.

Hodnotenie žiakov sa spočiatku nevyjadrovalo známkou, ale slovne, čo súčasne charakterizovalo žiaka aj zo stránky pracovnej a osobnostnej. V školskom roku 1812 – 1813 to bolo napr.: – usilovný a poriadny mladík (adolescens probus et sedulus), alebo – ťažko sa učiaci a hrubý (indocilis et rudis) a pod.

Mnohí zo žiakov tejto školy sa neskôr stali v dejinách významnými osobnosťami. V Dobšinej študovali okrem iných: Ján Čaplovič (1777), Štefan Fábry (1777), Daniel Lauček (1777), Pavel Magda (1777), Samuel Kollár (1784), Juraj Palkovič (1784), Pavel Tomášik (1784), Pavel Jozef Šafárik (1803), Karol Kuzmány (1816/1817, 1819/1820) a Pavel Dobšinský st.
Definitívny koniec strednej škole v Dobšinej urobil štát roku 1850 vydaním nariadenia (Entwurf der Organisationen der Gymnasien und Realschulen).

Okrem strednej školy jestvovala v Dobšinej aj základná škola, v ktorej vyučovali dvaja učitelia, kantor a preceptor. V nej boli žiaci rozdelení na chlapcov a dievčatá. Po zániku strednej školy bola táto elementárna škola rozšírená o vyššiu chlapčenskú. Zrušenú strednú školu čiastočne nahradzovala výučba latinského jazyka na všeobecnej škole pre tých žiakov, ktorí sa pripravovali na gymnázium.

V súvislosti so zrušením tejto školy vznikla u predstaviteľov mesta myšlienka, že požiadajú ministerstvo náboženstva, vzdelávania a školstva o udelenie súhlasu na založenie štátnej občianskej chlapčenskej školy, a to za predpokladu, že mesto bude hradiť všetky výdavky na jej založenie a prevádzku v budúcnosti a okrem toho preberie na seba zodpovednosť, ďalej zriadi a bude prevádzkovať dievčenskú školu. Po udelení súhlasu bola v septembri 1892 otvorená dvojtriedna štátna meštianska chlapčenská škola.

Vedením štátnej občianskej chlapčenskej školy bol od jej začiatku až do roku 1902 poverený Štefan Rőczey (Rőczey István). Počas jeho vedenia mala škola ročne 150 – 180 žiakov. V roku 1897 sa škola presťahovala do novej účelovej budovy. Riaditeľom školy od roku 1903 bol J. Eduard Hanvai (Hanvai J. Ede). Škola úspešne vychovávala mládež v duchu vtedajších predstáv.

Dobšinská obecná občianska dievčenská škola vznikla v roku 1888, keď správa mesta ju založila ako vyššiu dievčenskú školu. Jej prvá trieda bola otvorená v školskom roku 1888 – 1889. V prvých rokoch školy niektoré hodiny zabezpečoval učiteľský zbor obecnej základnej školy. V školskom roku 1889 – 1890 bola otvorená druhá trieda vyššej dievčenskej školy, kedy ustanovili aj dvoch učiteľov so zodpovedajúcim vzdelaním a jednu učiteľku ručných prác. V školskom roku 1890 – 1891 preorganizovali vyššiu dievčenskú školu na štvortriednu občiansku školu. Až do školského roku 1895 – 1896 učitelia vyššej občianskej dievčenskej školy podliehali pod základnú školu. Školský rok 1901 – 1902 znamenal zmenu v živote školy, keďže bola zoštátnená a rozšírená o piatu a šiestu triedu. Riaditeľmi školy boli:

v rokoch 1888 – 1892 Gejza Nemeš (Nemes Géza); v rokoch 1892 – 1895 Ján Ulreich (Ulreich János); v rokoch 1895 – 1898 Henrik Erhardt (Erhardt Henrik);  rokoch 1898 – 1901 Samuel Klein (Klein Samu) a v rokoch 1902 – 1903 Eugen Halaši (Halasi Jenő).

(Spracované na základe: J. Gallo: Dejiny stredných škôl v Gemeri do polovice 19. storočia, Osveta Martin, 1977, s. 58-66 a S. Borovszky (ed): Magyarország Vármegyei és Városai, Gömör – Kishont Vármegye, Budapešt 1903, s. 356-357.)

Možno teda konštatovať, že vzdelávanie zaujímalo v živote obyvateľstva Dobšinej popredné miesto, škola a kostol sa stali prvoradými nositeľmi kultúry.
Na základe historických údajov, možno orientačne zostaviť tieto historické medzníky v dejinách miestneho školstva:

– v rokoch tureckého vpádu v roku 1584 bola osobitná chlapčenská a dievčenská trieda základnej školy a následne aj stredná škola
– na mieste pôvodnej drevenej školy postavila cirkev v rokoch 1800 až 1803 novú školskú budovu
– predstavitelia mesta poskytli v roku 1851 pomerne veľký finančný príspevok na založenie mestskej materskej škôlky
– v roku 1853 bola založená detská opatrovňa – óvoda ako jedna z prvých v Uhorsku (zoštátnená v roku 1900)
– v roku 1854 sa zaviedlo v nedeľu poobede povinné vyučovanie rysovania pre učňov
– v roku 1859 mala chlapčenská škola štyri a dievčenská škola tri triedy
– v rokoch 1860 – 1895 bola v Dobšinej mestská banícka škola
– od roku 1864 neplatili miestni žiaci školné a zápisné platili iba majetnejší občania
– v roku 1870 sa evanjelická škola stala obecnou
– v roku 1875 mesto postavilo novú školskú budovu s ôsmimi triedami na Letnej ulici pre dievčatá
– v roku 1885 bola v meste zriadená obecná učňovská škola
– v roku 1889 bola založená štvortriedna dievčenská meštianska škola, na prevádzku ktorej prispievala evanjelická cirkev a. v.
– v roku 1892 bola otvorená štátna šesťtriedna chlapčenská meštianska škola
– v rokoch 1896 – 1897 bola postavená nová budova školy (dnes Gymnázium)
– v školskom roku 1901 – 1902 boli v meste tieto školy: šesťtriedna štátna základná chlapčenská a dievčenská škola, nedeľná „opakovacia“ štátna chlapčenská a dievčenská škola, štátna materská škôlka, štátna základná jednotriedka na Dobšinskej Maši a v Rakovci, základná rímskokatolícka škola, ktorá už od roku 1763 mala osobitného učiteľa – kantora, štvortriedna mestská priemyslová škola, štvortriedna mestská meštianska dievčenská škola, šesťtriedna štátna meštianska chlapčenská škola a dvojtriedna banícka škola
– v roku 1909 bola na mieste starej základnej školy postavená nová školská budova s priečelím k evanjelickému kostolu (dnes národná kultúrna pamiatka)

Obdobie školstva po druhej svetovej vojne je spracované v knihe „Bola raz jedna chýrečná škola“, ktorej zostavovateľom je MVDr. Gustáv Husár a bola vydaná v roku 2018 ako publikácia mesta Dobšiná. 

Je samozrejmé, že v priebehu času dochádzalo aj v školstve k rôznym zmenám. Uvedenými údajmi chceme iba poukázať na pozoruhodnú starostlivosť mesta pri sústavnom vzdelávaní svojich občanov.

V ďalšej časti príspevku uvádzame preklad „Vestníka“, napísaného v maďarskom jazyku s príslušnými poznámkami aj v nemčine a niekedy i v nemeckom dobšinskom dialekte.

(POKRAČOVANIE)

 Zostavili: RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník