Pri tejto príležitosti sme nechali zhotoviť tabuľu s menami všetkých farárov, ktorí tu pôsobili od roku 1807. Tabuľa je umiestnená vo vchode do kostola. Zreštaurovaný oltár posvätila vznešená sestra farárka Mgr. Karmen Želinská, konseniorka Gemerského seniorátu. Slávnosti sa zúčastnil aj seniorátny presbyter Milan Molčan a členovia iných CZ z Gemerského seniorátu. Privítali sme aj našich milých rodákov, ktorí teraz bývajú v Košiciach, ale radi sa vracajú do rodnej obce a nevynechajú ani návštevu kostola. Privítali sme aj starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa, členov obecného zastupiteľstva a zástupcov miestnych organizácií, ako aj zástupcov zo združenia Gotická cesta. Program svojím vystúpením spestrila folklórna skupina Bystränky. V hojnom počte sme sa v kostole zišli aj my s inštalovaným bratom, zborovým farárom Mgr. Petrom Hlavatým, domácimi viery, presbytermi a presbyterkami z Rožňavského Bystrého i z filiálky Rakovnica.
O osadení oltára, národnej kultúrnej pamiatky, na svoje miesto po 8 rokoch reštauračných prác sme už dali vedieť na tejto stránke v júli tohto roka. Ide naozaj o krásnu a precíznu prácu reštaurátorov z Pamiatkového úradu Bratislava a Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Patrí im naše veľké uznanie a vďaka. Vďaka patrí aj bratovi zborovému farárovi za doslova mravčiu prácu pri dokončovaní okolia oltára, ktorý bolo treba dotiahnuť do detailov, vrátane farbenia ohrádky okolo oltára, jeho osvetlenia a iných vecí.
Aby bol oltár osadený do vhodnejšieho a suchšieho prostredia než bol predtým, od roku 2013 v letných mesiacoch sme pracovali na odvodnení kostolných múrov z vonkajšej i vnútornej strany, to znamená osekanie a vynášanie zamokrenej omietky, starého betónu spod lavíc a terasolovej dlažby uprostred lavíc. Toho istého roku sme dali vymeniť staré zatekajúce okná za eurookná. Všetko sme nechali schnúť a až neskôr sme sa pustili do obnovy časti vnútornej i vonkajšej fasády. Služby Božie sme mávali v zborovej sieni a na veľké sviatky, ako sú Vianoce a Veľká noc, sme mali 
služby Božie pre väčší počet ľudí v sále kultúrneho domu. V r. 2019 sme kostol dali do finálnej podoby, ako je teraz. Taktiež sú vyrobené nové lavice s pôvodnou formou a nová podlaha s vykurovaním. Drina to bola poriadna, pracovali tu viaceré firmy, ale aj dobrovoľníci z obce a presbyterky. A ten výsledok je viditeľný. Pre všetky práce sme mali povolenia od Krajského pamiatkového úradu Košice, s ktorým sme mali dobrú spoluprácu. Kostol bol zaradený do Fondu národných kultúrnych pamiatok v roku 2016.
Financie na opravu kostola sme čerpali prevažne z niekoľkonásobných zbierok a milodarov od domácich obyvateľov, ale aj od rodákov z Rožňavského Bystrého. Finančnú pomoc sme dostali od obecného úradu Rožňavské Bystré, od Urbárskeho lesného a pasienkového spoločenstva Rožňavské Bystré a z Agrospol Honce. Vo veľkej miere nám pomohli milodary z mnohých cirkevných zborov na Slovensku, ale i z partnerskej cirkvi z Nemecka. Na dokončovacie práce v interiéri kostola sme dostali peniaze z grantov Ministerstva kultúry SR. Na reštaurovanie oltára – národnej kultúrnej pamiatky, sme každoročne na základe našich žiadostí dostali financie taktiež z MK SR, pričom z našich zdrojov sme hradili 5 % nákladov. S vďačnosťou sme prijali milodar z občianskeho združenia Gotická cesta.
Po skončení slávnosti boli hostia pozvaní na spoločný slávnostný obed do sály kultúrneho domu. Chcem sa poďakovať aj touto cestou všetkým spolusestrám zo zboru – presbyterkám i ostatným ženám, ktoré vytvorili výborný tím a spolupracovali, aby sa toto milé stretnutie mohlo uskutočniť k spokojnosti všetkých. Boli napečené i výborné zákusky a koláče, ktoré chutili pri podávanej kávičke, kedy sa rozprúdila priateľská debata a spomínanie s bývalými bratmi farármi na roky, ktoré s nami prežili. Ďakujem sestre Zuzane Hencelovej, našej šikovnej presbyterke z filiálky Rakovnica za roznášanie obeda pre hostí. Vyjadrujem vďaku sestre farárke Mgr. Ľubici Štefanidesovej a jej bývalej spolužiačke Ruth Khandlovej a bratovi farárovi Mgr. Ivanovi Klinkovi za výzdobu stolov, za pomoc pri príprave jedla na stoly, upratovanie a príjemnú spoločnosť. V neposlednom rade ďakujem obecnému úradu za poskytnutie priestorov pre hostí a za zakúpené občerstvenie.
Môžem len dodať, že sme Pánu Bohu vďační za všetkých ľudí, za požehnaný a dobre strávený nedeľný čas.
Napísala: Marta Lajčáková, zborová dozorkyňa
Foto: Lukáš Kvačan
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).