Pri tejto príležitosti sme nechali zhotoviť tabuľu s menami všetkých farárov, ktorí tu pôsobili od roku 1807. Tabuľa je umiestnená vo vchode do kostola. Zreštaurovaný oltár posvätila vznešená sestra farárka Mgr. Karmen Želinská, konseniorka Gemerského seniorátu. Slávnosti sa zúčastnil aj seniorátny presbyter Milan Molčan a členovia iných CZ z Gemerského seniorátu. Privítali sme aj našich milých rodákov, ktorí teraz bývajú v Košiciach, ale radi sa vracajú do rodnej obce a nevynechajú ani návštevu kostola. Privítali sme aj starostu obce Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa, členov obecného zastupiteľstva a zástupcov miestnych organizácií, ako aj zástupcov zo združenia Gotická cesta. Program svojím vystúpením spestrila folklórna skupina Bystränky. V hojnom počte sme sa v kostole zišli aj my s inštalovaným bratom, zborovým farárom Mgr. Petrom Hlavatým, domácimi viery, presbytermi a presbyterkami z Rožňavského Bystrého i z filiálky Rakovnica.
O osadení oltára, národnej kultúrnej pamiatky, na svoje miesto po 8 rokoch reštauračných prác sme už dali vedieť na tejto stránke v júli tohto roka. Ide naozaj o krásnu a precíznu prácu reštaurátorov z Pamiatkového úradu Bratislava a Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Patrí im naše veľké uznanie a vďaka. Vďaka patrí aj bratovi zborovému farárovi za doslova mravčiu prácu pri dokončovaní okolia oltára, ktorý bolo treba dotiahnuť do detailov, vrátane farbenia ohrádky okolo oltára, jeho osvetlenia a iných vecí.
Aby bol oltár osadený do vhodnejšieho a suchšieho prostredia než bol predtým, od roku 2013 v letných mesiacoch sme pracovali na odvodnení kostolných múrov z vonkajšej i vnútornej strany, to znamená osekanie a vynášanie zamokrenej omietky, starého betónu spod lavíc a terasolovej dlažby uprostred lavíc. Toho istého roku sme dali vymeniť staré zatekajúce okná za eurookná. Všetko sme nechali schnúť a až neskôr sme sa pustili do obnovy časti vnútornej i vonkajšej fasády. Služby Božie sme mávali v zborovej sieni a na veľké sviatky, ako sú Vianoce a Veľká noc, sme mali
služby Božie pre väčší počet ľudí v sále kultúrneho domu. V r. 2019 sme kostol dali do finálnej podoby, ako je teraz. Taktiež sú vyrobené nové lavice s pôvodnou formou a nová podlaha s vykurovaním. Drina to bola poriadna, pracovali tu viaceré firmy, ale aj dobrovoľníci z obce a presbyterky. A ten výsledok je viditeľný. Pre všetky práce sme mali povolenia od Krajského pamiatkového úradu Košice, s ktorým sme mali dobrú spoluprácu. Kostol bol zaradený do Fondu národných kultúrnych pamiatok v roku 2016.
Financie na opravu kostola sme čerpali prevažne z niekoľkonásobných zbierok a milodarov od domácich obyvateľov, ale aj od rodákov z Rožňavského Bystrého. Finančnú pomoc sme dostali od obecného úradu Rožňavské Bystré, od Urbárskeho lesného a pasienkového spoločenstva Rožňavské Bystré a z Agrospol Honce. Vo veľkej miere nám pomohli milodary z mnohých cirkevných zborov na Slovensku, ale i z partnerskej cirkvi z Nemecka. Na dokončovacie práce v interiéri kostola sme dostali peniaze z grantov Ministerstva kultúry SR. Na reštaurovanie oltára – národnej kultúrnej pamiatky, sme každoročne na základe našich žiadostí dostali financie taktiež z MK SR, pričom z našich zdrojov sme hradili 5 % nákladov. S vďačnosťou sme prijali milodar z občianskeho združenia Gotická cesta.
Po skončení slávnosti boli hostia pozvaní na spoločný slávnostný obed do sály kultúrneho domu. Chcem sa poďakovať aj touto cestou všetkým spolusestrám zo zboru – presbyterkám i ostatným ženám, ktoré vytvorili výborný tím a spolupracovali, aby sa toto milé stretnutie mohlo uskutočniť k spokojnosti všetkých. Boli napečené i výborné zákusky a koláče, ktoré chutili pri podávanej kávičke, kedy sa rozprúdila priateľská debata a spomínanie s bývalými bratmi farármi na roky, ktoré s nami prežili. Ďakujem sestre Zuzane Hencelovej, našej šikovnej presbyterke z filiálky Rakovnica za roznášanie obeda pre hostí. Vyjadrujem vďaku sestre farárke Mgr. Ľubici Štefanidesovej a jej bývalej spolužiačke Ruth Khandlovej a bratovi farárovi Mgr. Ivanovi Klinkovi za výzdobu stolov, za pomoc pri príprave jedla na stoly, upratovanie a príjemnú spoločnosť. V neposlednom rade ďakujem obecnému úradu za poskytnutie priestorov pre hostí a za zakúpené občerstvenie.
Môžem len dodať, že sme Pánu Bohu vďační za všetkých ľudí, za požehnaný a dobre strávený nedeľný čas.
Napísala: Marta Lajčáková, zborová dozorkyňa
Foto: Lukáš Kvačan
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!






















__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-