budovu ZŠ na "platňu". Po privítaní detí sa začali rôzne súťaže. Deti stáli v radoch a nevedeli sa dočkať, kedy príde na nich, aby mohli súťažiť v skákaní vo vreciach, v hádzaní loptičiek, v hádzaní gumových čižiem "gumákov", v hádzaní balónov naplnených vodou, chceli sa už preťahovať lanom a pod. Medzitým sa však niektoré premieňali na kvietočky, ale aj na čertov a drakov - maľovanie na tvár. Tieto hry ukončil "novinový" tanec, kde sa predviedli rôzne tanečné kreácie. No, mali ste to vidieť ako žiarili deťom očká.
A ako býva zvykom v Rožňavskom Bystrom, to najlepšie na záver - už tretí rok v našej obci nemôžu chýbať ani "ujovia hasiči". Deti sa potešili nielen tomu, že im ukázali požiarnicke auto, ale bolo na nich vidieť ako si vychutnávajú možnosť zahúkať sirénou, či striekať striekačkou. Touto cestou sa chcem poďakovať Dobrovoľnému hasičskému zboru zo Štítnika, ktorý sa tejto úlohy zhostil tak ako sa patrí.
Kým si "ujovia hasiči" plnili cisternu vodou, deťom dobre padlo malé občerstvenie párkami, buchtami a čajom. Deň bol plný hier, zábavy a šantenia. Mnohé deti boli mokré, lebo chceli prebehovať len tak pod hasičskou striekačkou. Tento deň bol nielen dňom hier, súťaží a šantenia, ale bol to i deň poučenia a obdivu - každý malý by chcel byť hasičom. Tešili sa všetci.
Touto cestou ďakujem poslancom OZ, pracovníkom OÚ, vedúcej ŠJ a tete kuchárke , dievčatám, ktoré pomáhali pri hrách, ale predovšetkým všetkým deťom, ktoré prišli a dúfam, že sa v takejto pohode stretneme aj na budúci rok. Dovidenia!.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Rožňavské Bystré
{gallery}obsah/bystre/den/2012{/gallery}
{jcomments on}

































Ako vidím a čítam na stránke Maj Gemer, v mnohých obciach a mestách na hornom Gemeri sa konali oslavy "Dňa detí", aj ja chcem čo - to napísať.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a