iba na svoje šťastie, neskončí sa to dobre. Nemenej slávny a nadčasový je aj román ruského spisovateľa Bulgakova - Majster a Margaréta.
Už zrejme nikto jednoznačne nemôže tvrdiť, či meno Margaréta vzniklo z názvu rastliny alebo naopak. Jedno je isté, každé leto sa rozvinú do svojho obdobia krásy na lúkach biele margaréty. Kto by nevedel, ako vyzerajú ich bežné nežné kvety? Poznajú ich dospelí i deti. Možno nielen mne sa viažu k nim prvé vlákenká spomienok na detstvo, „brodenie sa“ voňavými lúkami v Rožňavskom Bystrom, pozorovanie skokanských výkonov lúčnych koníkov, naháňanie motýľov za bzučania hmyzu a koncertovania cvrčkov. Aj venčeky z týchto kvetov sme si v dievčenskom veku ako malé víly vili a zdobili nimi pri šantení hlavy. Okrem toho sme tiež s očakávaním a plnou vážnosťou „veštili“ z vytrhaných lupienkov, či nás ten-ktorý chlapec ľúbi alebo neľúbi. Nie raz som dokvitla domov aj s kyticou lúčnych kvetov, v ktorých dominovali margaréty, aby aj z vázy potešili.
A možno aj zo závanu spomienok vznikol v mojom počítači aj kaligram – opticky a optimisticky mystická margarétka *
Text i fotografie: Ivona Ďuričová
{gallery}kultura/foto/marga{/gallery}
pondelok, 27 jún 2011 22:30
Margarétkovo letné obrázky a spomienky na „brodenie sa“ voňavými lúkami Doporučený
Napísal(a) Ivona Ďuričová
Kvietok a zároveň ženské meno. Margaréta je odvodená z gréckeho tvaru Margarités, čo znamená perla. Do Grécka sa vraj dostalo od Peržanov, ktorí verili, že perly sa rodia a vznikajú vtedy, keď mušle perlorodky počas mesačnej noci vychádzajú na povrch, aby sa pokochali krásou mesačného svetla a ak sa niektoré roztvorili, napadala do nich tajomná jemnosť oparu, ktorá sa premenila na perlu.
Margarétu ako postavu si zvolil aj nemecký majster Johann Wolfgang von Goethe vo svojom diele o Faustovi, ktorý zatúži po mladosti a upíše svoju dušu diablovi Mefistovi. Faust sa zaľúbi do Margaréty, no láska končí tragicky, v pozadí s posolstvom filozofie, že ak človek sebecky myslí
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a