mohli prísť všetci na svoje: nechýbal spev, tanec, milé slová a dobrá nálada. Ako sa mnohí priznali, z očí im vyhŕkli aj slzy - boli to však slzy radosti, hrdosti a pekných spomienok na školu. Súčasťou programu bol slávnostný prejav riaditeľky školy PhDr. Dariny Labošovej a starostu obce Ing. Štefana Baštáka.
Po skončení akadémie sa všetci premiestnili k pamätníku Pavla Dobšinského v areáli ZŠ. Tam sa ujal slova bývalý riaditeľ školy pán PaedDr. Milan Sajenko, ktorý predniesol zaujímavý prejav o histórii školy. Nasledovala prehliadka všetkých priestorov školy, ako aj jej areálu. Veľký úspech zožala s láskou a nostalgiou pripravená „historická trieda“, ktorú sme nainštalovali v najstaršom pavilóne školy. Boli v nej staré lavice s kalamármi, starodávna aktovka, drevený peračník, klasifikačný záznam a triedna kniha z roku 1909, didaktické pomôcky, ktoré si bývalí učitelia hneď spoznali. Zaspomínali sme si na časy pionierske, spartakiádne, veselé i smutné...
Siahodlhé rozhovory pokračovali aj na neformálnej recepcii v školskej jedálni, kde sa stretli mladšie ročníky učiteľov s tými staršími a debatám nebolo konca-kraja. Nuž čo, za päťdesiat rokov sa toho prežije dosť. A v živote školy zvlášť - veď je plná detí, ktoré
jej vtláčajú pečať jedinečnosti. Aj tá naša „slavošovská“ je originálna, lebo ju tvorí jeden vynikajúci pracovný tím, počnúc pani riaditeľkou, všetkými jej zamestnancami a končiac tými najmenšími, ktorí sa s ňou ešte len zoznamujú.
Zaželajme jej teda spoločne tak, ako jej blahoželali žiaci v závere krásneho kultúrneho programu.
Milá naša školička,
My, Tvoji verní žiaci Ti ku krásnemu jubileu chceme zaželať:
© Aby si nám rástla do krásy a ešte dlho fungovala
© Aby si z nás mala len radosť
© Aby sa tu všetci usmievali a boli šťastní
© Aby boli všetci učitelia milí a trpezliví
© Aby sme mohli navštevovať aj tvoje tajné miesta na ihrisku
© Aby nám zvonček vždy dobre fungoval
© Aby sme mali veľa dobrých kamarátov
...a len tie NAJ NAJ SPOMIENKY NA ŠKOLU !!!
Text: Mgr. Lýdia Hricová, foto: Mgr. Ida Kacziánová
[cincopa AUEADFcEjQOb]






























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.