mohli prísť všetci na svoje: nechýbal spev, tanec, milé slová a dobrá nálada. Ako sa mnohí priznali, z očí im vyhŕkli aj slzy - boli to však slzy radosti, hrdosti a pekných spomienok na školu. Súčasťou programu bol slávnostný prejav riaditeľky školy PhDr. Dariny Labošovej a starostu obce Ing. Štefana Baštáka.
Po skončení akadémie sa všetci premiestnili k pamätníku Pavla Dobšinského v areáli ZŠ. Tam sa ujal slova bývalý riaditeľ školy pán PaedDr. Milan Sajenko, ktorý predniesol zaujímavý prejav o histórii školy. Nasledovala prehliadka všetkých priestorov školy, ako aj jej areálu. Veľký úspech zožala s láskou a nostalgiou pripravená „historická trieda“, ktorú sme nainštalovali v najstaršom pavilóne školy. Boli v nej staré lavice s kalamármi, starodávna aktovka, drevený peračník, klasifikačný záznam a triedna kniha z roku 1909, didaktické pomôcky, ktoré si bývalí učitelia hneď spoznali. Zaspomínali sme si na časy pionierske, spartakiádne, veselé i smutné...
Siahodlhé rozhovory pokračovali aj na neformálnej recepcii v školskej jedálni, kde sa stretli mladšie ročníky učiteľov s tými staršími a debatám nebolo konca-kraja. Nuž čo, za päťdesiat rokov sa toho prežije dosť. A v živote školy zvlášť - veď je plná detí, ktoré
jej vtláčajú pečať jedinečnosti. Aj tá naša „slavošovská“ je originálna, lebo ju tvorí jeden vynikajúci pracovný tím, počnúc pani riaditeľkou, všetkými jej zamestnancami a končiac tými najmenšími, ktorí sa s ňou ešte len zoznamujú.
Zaželajme jej teda spoločne tak, ako jej blahoželali žiaci v závere krásneho kultúrneho programu.
Milá naša školička,
My, Tvoji verní žiaci Ti ku krásnemu jubileu chceme zaželať:
© Aby si nám rástla do krásy a ešte dlho fungovala
© Aby si z nás mala len radosť
© Aby sa tu všetci usmievali a boli šťastní
© Aby boli všetci učitelia milí a trpezliví
© Aby sme mohli navštevovať aj tvoje tajné miesta na ihrisku
© Aby nám zvonček vždy dobre fungoval
© Aby sme mali veľa dobrých kamarátov
...a len tie NAJ NAJ SPOMIENKY NA ŠKOLU !!!
Text: Mgr. Lýdia Hricová, foto: Mgr. Ida Kacziánová
[cincopa AUEADFcEjQOb]



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a