Jeho celoživotnou lásku sa stalo uchovávanie odkazu najväčšieho slavošovského rodáka – autora najkrajších slovenských rozprávok a evanjelického farára Pavla Emanuela Dobšinského. Už na prelome 60. a 70. rokov zásadným spôsobom prispel Dr. Milan Sajenko k rekonštrukcii rodného domu Pavla Emanuela Dobšinského a postupnému budovaniu muzeálnej expozície. Udržiaval kontakty s Dobšinského potomkami a zdokumentoval tak Dobšinského život. Expozícia, ktorej otcom sa Dr. Milan Sajenko stal, je pozoruhodná – a svojím usporiadaním zaujme všetkých návštevníkov – od najmladších po najstarších. Dr. Milan Sajenko, ako dlhoročný predsa historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, zásadným spôsobom prispel k dokumentácii protifašistického odboja na Gemeri. Dlhé roky všetkých záujemcov sprevádza aj po pozoruhodnej technickej pamiatke nášho regiónu – takmer dokončenému tunelu pod Homôlkou, ktorý bol budovaný v rokoch 1941-1944 ako nové železničné spojenie Slavošoviec s Revúcou - potom, čo po Viedenskej arbitráži bola odstúpením južných oblastí Maďarsku prerušená železničná sieť.Dr. Milan Sajenko je autorom celého radu publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a ich okolia.
Chcel by som mu preto menom svojím, ale aj v mene historicko-dokumentačnej komisie OblV SZPB, v ktorej som sa stal jeho nástupcom, poďakovať za jeho obetavú prácu a celoživotný prínos v oblasti kultúry a výchovy. A samozrejme – v mene celého Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a historicko-dokumentačnej komisie pri OblV SZPB zablahoželať a zaželať pevné zdravie, mnoho dôvodov k radosti a ešte mnoho šťastných rokov života.
Bc. Petr Mikulecký
{jcomments on}

































Dňa 1. marca 2013 oslávil 80. narodeniny mimoriadny človek, ktorý napriek tomu, že má 80 rokov, sa teší vynikajúcej fyzickej a intelektuálnej kondícii. Áno, reč je o PaedDr. Milanovi Sajenkovi zo Slavošoviec. Tento vzácny človek v Slavošovciach vyrastal. Na prelome rokov 1944-1945 zažil vojnové udalosti, ktoré sa odohrávali v Slavošovskej doline – a ku ktorým sa vo svojom živote mnohokrát vracal ako historik – dokumentarista. Svoj profesionálny život prežil ako pedagóg a neskôr 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a