vychutnať „vôňu Gemera“ v komornejšej, ale zároveň v rodinnej atmosfére. Bude pre nich prichystaná tradičná zabíjačka, zaujímavý program domácich folklórnych skupín z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Gočova, hosťujúceho folklórneho súboru Žerotín zo Strážnice, hudobný recitál Kočovného divadla DRaK z Prešova Maľované na skle, škola tancov z okolia Radzima, premietanie filmov, ktoré dokumentujú ľudové tradície v Gemeri, ľudová veselica a v neposlednom rade tradičné jedlá v Rejdovských dvoroch. Ďalšími novinkami sú 1. Rejdovský FOTOmaratón, ktorý sa odštartuje ešte pred oficiálnym otvorením festivalu a pozorovanie nočnej oblohy astronomickým ďalekohľadom.
Sobota je z rána pracovná. Pripravujú sa Rejdovské dvory, remeselníci chystajú náradia, súbory majú posledné skúšky, schádzajú sa prví diváci a v pojazdných kuchyniach to začína rozvoniavať.
O 11.00 hodine starosta obce slávnostne otvorí Rejdovské dvory a pozve prítomných na ďalšie programy v obci a v amfiteátri. Na pódiu v obci – "na pľacu" - sa prvé predstavia detské folklórne súbory z nášho okresu v programovom bloku Ide káčor. A to sa už postupne námestie obce zaplní ďalšími návštevníkmi a účinkujúcimi, ktorí sa nedajú zahanbiť a len tak bez mikrofónov zanôtia a zakrepčia po svojom. Medzi tým si môžu účinkujúci i návštevníci zasúťažiť. Pre mužov to bude už 3. ročník súťaže v strúhaní šindľov Rejdovský šingel a pre ženy zase Uviažem si hantušok - o najkrajšie uviazanú šatku na tradičný spôsob. Budú sprístupnené autentické rejdovské drevenice, výstava ľudového odevu a doplnkov, vo dvoroch si tiež bude možné pozrieť, alebo aj vyskúšať, driapanie vlny, česanie ľanu, pradenie, tkanie, paličkovanie a ďalšie tradičné remeslá, ale napríklad aj kosenie trávy či hrabanie.
O 14.00 hodine sa účinkujúci a ďalší účastníci presunú v sprievode do amfiteátra. Tu sa „ za pochodu“ medzi sebou predbiehajú v speve i tanci.
Vôňa Gemera, pod týmto názvom sa už takmer 10 rokov na Gemerskom folklórnom festivale prezentujú gemerské folklórne kolektívy a jednotlivci so svojimi programami. Tohto roku režisér Ján Lipták chce poukázať na nevysychajúce žriedla tradičnej ľudovej kultúry v Gemeri. Predstavia sa kolektívy s bohatou históriou, ale i mladé začínajúce zoskupenia, ktoré majú všetky predpoklady zachovávať a úspešne šíriť gemerské piesne, tance a ľudové tradície. Aj v tomto roku si pripomínajú kolektívy a jednotlivci významné výročia a životné jubileá. Myslíme si, že tento festival je práve to miesto, kde by sa im malo poďakovať za ich prácu v oblasti kultúry.
Pozvanie do Rejdovej prijali aj vzácni hostia zblízka i zďaleka. Folklórna skupina Vernár z Vernára, folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice, Bukovinka z Braväcova, Poddukelský ukrajinský súbor z Prešova a už spomínaný Žerotín zo Strážnice. Aby toho spevu a tanca nebolo na husto, tak medzi jednotlivými súbormi bude mať slovo ľudový rozprávač Jožko Bryndza.
Aj v areáli amfiteátra budú pripravené sprievodné podujatia. Jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne pre deti a dospelých, Zelený ostrov – spoločná medzinárodná prezentácia Národných parkov Slovenský kras a Aggtelek, tradičná ľudová kultúra obce Gočovo, ochutnávky tradičných gemerských jedál, ako aj súťaž o najlepšiu domácu pálenku. Po zotmení, pre tých, ktorým učarovali hviezdy na nebi, bude opäť astronomické pozorovanie nočnej oblohy s odborným výkladom pracovníkov Gemerského osvetového strediska – úseku astronómie. Festival ukončí ľudová veselica v Kultúrnom dome s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Mária Ferenczová, GOS Rožňava
PLAGÁT NA 37. GFF
{gallery}kultura/rejdova{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 05 august 2010 19:08
Gemerský folklórny festival v Rejdovej s bohatým programom tradičnej ľudovej kultúry Doporučený
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj tohtoročný Gemerský folklórny festival v Rejdovej v dňoch 26. - 28. augusta ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry bohatý program, množstvo zaujímavých sprievodných podujatí a tiež niekoľko noviniek.
Gemerský folklórny festival tradične začína v okresnom meste v Rožňave. Vo štvrtok 26. augusta na Námestí baníkov v živej pozvánke vystúpia - detská ľudová hudba Lúčka, detský folklórny súbor Haviarik, folklórne súbory Haviar a Dubina, aby Rožňavčanom priblížili atmosféru Gemerského folklórneho festivalu.
Prvý festivalový deň v Rejdovej bude zaujímavý pre tých, ktorí si chcú
Zverejnené v
Rejdová
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).