vychutnať „vôňu Gemera“ v komornejšej, ale zároveň v rodinnej atmosfére. Bude pre nich prichystaná tradičná zabíjačka, zaujímavý program domácich folklórnych skupín z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Gočova, hosťujúceho folklórneho súboru Žerotín zo Strážnice, hudobný recitál Kočovného divadla DRaK z Prešova Maľované na skle, škola tancov z okolia Radzima, premietanie filmov, ktoré dokumentujú ľudové tradície v Gemeri, ľudová veselica a v neposlednom rade tradičné jedlá v Rejdovských dvoroch. Ďalšími novinkami sú 1. Rejdovský FOTOmaratón, ktorý sa odštartuje ešte pred oficiálnym otvorením festivalu a pozorovanie nočnej oblohy astronomickým ďalekohľadom.
Sobota je z rána pracovná. Pripravujú sa Rejdovské dvory, remeselníci chystajú náradia, súbory majú posledné skúšky, schádzajú sa prví diváci a v pojazdných kuchyniach to začína rozvoniavať.
O 11.00 hodine starosta obce slávnostne otvorí Rejdovské dvory a pozve prítomných na ďalšie programy v obci a v amfiteátri. Na pódiu v obci – "na pľacu" - sa prvé predstavia detské folklórne súbory z nášho okresu v programovom bloku Ide káčor. A to sa už postupne námestie obce zaplní ďalšími návštevníkmi a účinkujúcimi, ktorí sa nedajú zahanbiť a len tak bez mikrofónov zanôtia a zakrepčia po svojom. Medzi tým si môžu účinkujúci i návštevníci zasúťažiť. Pre mužov to bude už 3. ročník súťaže v strúhaní šindľov Rejdovský šingel a pre ženy zase Uviažem si hantušok - o najkrajšie uviazanú šatku na tradičný spôsob. Budú sprístupnené autentické rejdovské drevenice, výstava ľudového odevu a doplnkov, vo dvoroch si tiež bude možné pozrieť, alebo aj vyskúšať, driapanie vlny, česanie ľanu, pradenie, tkanie, paličkovanie a ďalšie tradičné remeslá, ale napríklad aj kosenie trávy či hrabanie.
O 14.00 hodine sa účinkujúci a ďalší účastníci presunú v sprievode do amfiteátra. Tu sa „ za pochodu“ medzi sebou predbiehajú v speve i tanci.
Vôňa Gemera, pod týmto názvom sa už takmer 10 rokov na Gemerskom folklórnom festivale prezentujú gemerské folklórne kolektívy a jednotlivci so svojimi programami. Tohto roku režisér Ján Lipták chce poukázať na nevysychajúce žriedla tradičnej ľudovej kultúry v Gemeri. Predstavia sa kolektívy s bohatou históriou, ale i mladé začínajúce zoskupenia, ktoré majú všetky predpoklady zachovávať a úspešne šíriť gemerské piesne, tance a ľudové tradície. Aj v tomto roku si pripomínajú kolektívy a jednotlivci významné výročia a životné jubileá. Myslíme si, že tento festival je práve to miesto, kde by sa im malo poďakovať za ich prácu v oblasti kultúry.
Pozvanie do Rejdovej prijali aj vzácni hostia zblízka i zďaleka. Folklórna skupina Vernár z Vernára, folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice, Bukovinka z Braväcova, Poddukelský ukrajinský súbor z Prešova a už spomínaný Žerotín zo Strážnice. Aby toho spevu a tanca nebolo na husto, tak medzi jednotlivými súbormi bude mať slovo ľudový rozprávač Jožko Bryndza.
Aj v areáli amfiteátra budú pripravené sprievodné podujatia. Jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne pre deti a dospelých, Zelený ostrov – spoločná medzinárodná prezentácia Národných parkov Slovenský kras a Aggtelek, tradičná ľudová kultúra obce Gočovo, ochutnávky tradičných gemerských jedál, ako aj súťaž o najlepšiu domácu pálenku. Po zotmení, pre tých, ktorým učarovali hviezdy na nebi, bude opäť astronomické pozorovanie nočnej oblohy s odborným výkladom pracovníkov Gemerského osvetového strediska – úseku astronómie. Festival ukončí ľudová veselica v Kultúrnom dome s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Mária Ferenczová, GOS Rožňava
PLAGÁT NA 37. GFF
{gallery}kultura/rejdova{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 05 august 2010 19:08
Gemerský folklórny festival v Rejdovej s bohatým programom tradičnej ľudovej kultúry Doporučený
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj tohtoročný Gemerský folklórny festival v Rejdovej v dňoch 26. - 28. augusta ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry bohatý program, množstvo zaujímavých sprievodných podujatí a tiež niekoľko noviniek.
Gemerský folklórny festival tradične začína v okresnom meste v Rožňave. Vo štvrtok 26. augusta na Námestí baníkov v živej pozvánke vystúpia - detská ľudová hudba Lúčka, detský folklórny súbor Haviarik, folklórne súbory Haviar a Dubina, aby Rožňavčanom priblížili atmosféru Gemerského folklórneho festivalu.
Prvý festivalový deň v Rejdovej bude zaujímavý pre tých, ktorí si chcú
Zverejnené v
Rejdová
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.