Gemerský folklórny festival v Rejdovej s bohatým programom tradičnej ľudovej kultúry Doporučený
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj tohtoročný Gemerský folklórny festival v Rejdovej v dňoch 26. - 28. augusta ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry bohatý program, množstvo zaujímavých sprievodných podujatí a tiež niekoľko noviniek.
Gemerský folklórny festival tradične začína v okresnom meste v Rožňave. Vo štvrtok 26. augusta na Námestí baníkov v živej pozvánke vystúpia - detská ľudová hudba Lúčka, detský folklórny súbor Haviarik, folklórne súbory Haviar a Dubina, aby Rožňavčanom priblížili atmosféru Gemerského folklórneho festivalu.
Prvý festivalový deň v Rejdovej bude zaujímavý pre tých, ktorí si chcú
Sobota je z rána pracovná. Pripravujú sa Rejdovské dvory, remeselníci chystajú náradia, súbory majú posledné skúšky, schádzajú sa prví diváci a v pojazdných kuchyniach to začína rozvoniavať.
O 11.00 hodine starosta obce slávnostne otvorí Rejdovské dvory a pozve prítomných na ďalšie programy v obci a v amfiteátri. Na pódiu v obci – "na pľacu" - sa prvé predstavia detské folklórne súbory z nášho okresu v programovom bloku Ide káčor. A to sa už postupne námestie obce zaplní ďalšími návštevníkmi a účinkujúcimi, ktorí sa nedajú zahanbiť a len tak bez mikrofónov zanôtia a zakrepčia po svojom. Medzi tým si môžu účinkujúci i návštevníci zasúťažiť. Pre mužov to bude už 3. ročník súťaže v strúhaní šindľov Rejdovský šingel a pre ženy zase Uviažem si hantušok - o najkrajšie uviazanú šatku na tradičný spôsob. Budú sprístupnené autentické rejdovské drevenice, výstava ľudového odevu a doplnkov, vo dvoroch si tiež bude možné pozrieť, alebo aj vyskúšať, driapanie vlny, česanie ľanu, pradenie, tkanie, paličkovanie a ďalšie tradičné remeslá, ale napríklad aj kosenie trávy či hrabanie.
O 14.00 hodine sa účinkujúci a ďalší účastníci presunú v sprievode do amfiteátra. Tu sa „ za pochodu“ medzi sebou predbiehajú v speve i tanci.
Vôňa Gemera, pod týmto názvom sa už takmer 10 rokov na Gemerskom folklórnom festivale prezentujú gemerské folklórne kolektívy a jednotlivci so svojimi programami. Tohto roku režisér Ján Lipták chce poukázať na nevysychajúce žriedla tradičnej ľudovej kultúry v Gemeri. Predstavia sa kolektívy s bohatou históriou, ale i mladé začínajúce zoskupenia, ktoré majú všetky predpoklady zachovávať a úspešne šíriť gemerské piesne, tance a ľudové tradície. Aj v tomto roku si pripomínajú kolektívy a jednotlivci významné výročia a životné jubileá. Myslíme si, že tento festival je práve to miesto, kde by sa im malo poďakovať za ich prácu v oblasti kultúry.
Pozvanie do Rejdovej prijali aj vzácni hostia zblízka i zďaleka. Folklórna skupina Vernár z Vernára, folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice, Bukovinka z Braväcova, Poddukelský ukrajinský súbor z Prešova a už spomínaný Žerotín zo Strážnice. Aby toho spevu a tanca nebolo na husto, tak medzi jednotlivými súbormi bude mať slovo ľudový rozprávač Jožko Bryndza.
Aj v areáli amfiteátra budú pripravené sprievodné podujatia. Jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne pre deti a dospelých, Zelený ostrov – spoločná medzinárodná prezentácia Národných parkov Slovenský kras a Aggtelek, tradičná ľudová kultúra obce Gočovo, ochutnávky tradičných gemerských jedál, ako aj súťaž o najlepšiu domácu pálenku. Po zotmení, pre tých, ktorým učarovali hviezdy na nebi, bude opäť astronomické pozorovanie nočnej oblohy s odborným výkladom pracovníkov Gemerského osvetového strediska – úseku astronómie. Festival ukončí ľudová veselica v Kultúrnom dome s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Mária Ferenczová, GOS Rožňava
PLAGÁT NA 37. GFF
{gallery}kultura/rejdova{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.