administrátor seniora GES, Mgr. Erika Valko Krišťáková PhD., a miestna pani farárka Mgr. Karmen Želinská. Kázeň Božieho slova riekol krásnymi slovami aj o duchovnom živote a poslancí Jána Končeka biskup Východného dištriktu Mgr. Slavomír Sabol. Na orgáne nám hrala Jarmila Dorová a peknú pohodu doplnila spevom aj domáca Fsk Hôra. Ale to bol len začiatok skvelého programu. Zasadenie stromu reformácie malo svoje čaro, a práve to jemné mrholenie malo svoj význam. Vo všetkom treba hľadať dobro, teraz sa to potvrdilo. Sprievodom sme prešli k miestnej fare, kde Ján Konček pôsobil úctyhodných 55 rokov. Výstava obrazov, ako aj nábytku či autentických kníh len prispelo k slávnostnej chvíle. Príhovor o živote a pôsobení evanjelického farára a hrdého národného buditeľa si pripravil Ing. Ján Kolesár PhD. Dobré ozvučenie bolo počuť aj von, všetci sme sa na fare vo vnútri nepomestili. Príhovor vniesol pre nás mnoho zaujímavých faktoch, hlavne o vysokej vzdelanosti a ochote pomôcť ľudom – samostatná príloha. Záverom nám zaspievala Fsk Hôra. Po malej prehliadke sme sa presunuli na miestny cintorín, k hrobu Jána Končeka. Kladenie vencov pri upravenom hrobe malo svoje čaro. Ako vlastne vznikol hrob nám povedala Mgr. Slavka Krišťáková, starostka obce, bolo to vlastne z podnetu dcéry Júlie Končekovej za pomoci Matice slovenskej už v roku 1933. S potešením som si všimla, že medzi nami boli aj potomkovia tohto slávneho pána farára. Záverom s hrdosťou konštatujem, že spolupráce obce a Cirkevného zboru Evanjelickej cirkivi a.v. na Slovensku prinieslo slnečné lúče v dušiach všetkých ľudí. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, či mladých, či starým, ale urobili nám všetkým jeden pekný sviatočný deň. Rejdovci, ďakujeme!
ZH
Fotografie: Dom Matice slovenskej Rožňava
Príhovor Jána Kolesára k 100. výročiu úmrtia Jána Končeka


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a