Všetkým sa od každého z prítomných dostalo potlesku ako uznanie toho, čo doteraz spravili. Prítomných dobrovoľníkov vo svojom vystúpení vyzdvihol aj predseda KSK Rastislav Trnka.
Z rožňavského okresu sme boli zastúpení siedmi. Medzi nimi ocenenie Srdce na dlani 2018 si prevzala mladá študentka z Obchodnej akadémie v Rožňave a pätica študentov z viacerých rožňavských stredných škôl, ktorí boli organizovaní ako Rožňavský mládežnícky parlament, ktorých prichýlilo Centrum voľného času v Rožňave. Obdržali Ďakovný list organizátorov, ktorý si treba vážiť rovnako, ako keby boli vo svojej kategórii zvíťazili.
Som presvedčený, že všetci si ocenenia zaslúžili a dali tak príklad aj iným prejaviť sa dobrovoľníckou činnosťou.
Paťka Albertová
Dobrovoľníčka celým telom aj dušou. Poukazuje na to, ako sa ľudia majú mať radi a prostredníctvom dobrovoľníctva rozdávať radosť. Už od svojich trinástich rokov organizovala v Rožňave dni objatí, kedy dokázali rozdať aj 40 tisíc objatí v jeden deň v zariadeniach sociálnych služieb.
Pomáha pri všetkom, čoho sa vo svojom zdravotnom stave môže zúčastniť. Okrem toho vlieva optimizmus všetkým telesne postihnutým.”Lieta” po svete, tancuje a ukazuje, ako vozíček nie je príťaž.
Na druhej strane však taktiež dáva verejnosti najavo, kde sú bariéry, nie tie ľudské, ale tie ozajstné – prečo na letiskách nie sú pre vozičkárov plošiny, alebo ako cez neodprataný sneh....
Stará sa o zbierky 2% z dane, realizuje často také aktivity, ktoré na Gemeri nerobia ani ľudia s väčšími fyzickými silami. Pre tento okres je príkladom toho, ako dobrovoľníctvo aj bez nôh dostať na nohy.
Rožňavský mládežnícky parlament
Nominácia tohto parlamentu, ktorý tvoria študenti (na obrázku zľava) Samuel Horáni (SOŠT), Boglárka Kovácsová (OA), Jessika Stoklasová (SZŠ), Peter Poliačik (GPJŠ) a Adrian Žemlička (SZŠ) bola taká rôznorodá, že bolo ťažké zhodnotiť, do ktorej kategórie sa hodia najviac. Je dôležité povedať, že ide o mladých ľudí, ktorí sú srdcom Gemera a pripravujú mnoho environmentálnych, ale aj kultúrnych, spoločenských či sociálnych aktivít. Pomáhajú pri realizácií študentských plesov, vytvárajú program pre deti počas rožňavského kultúrneho leta a vždy sa vedia spojiť pre dobrú vec a napr. vyčistiť svoje okolie, či zorganizovať v rožňavskom okrese brigádu na pomoc prírode. Títo mladí ľudia sú jedným z hlavných kontaktov pre všetky strešné organizácie, ktoré chcú v okrese Rožňava realizovať svoje aktivity. Dávajú správny príklad svojmu okoliu, ako aj svojim rovesníkom.
Ondrej Doboš
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a