Môj rozbor sa týka tohto druhého prameňa.
Studňa, vybudovaná kameňom, sa nachádza na najvyššom mieste záhrady, takže vplyv povrchovej vody je vylúčený. Voda zo studne je vedená podzemne uloženými železnými rúrami do nižšie vybudovaného kúpeľného domu, a to úsporne najprv do rezervnej nádrže, odkiaľ je časť vody vedená do ohrievacieho kotla a časť priamo do kúpacej vane.
Keď voda je dlhší čas ustáta, alebo je zohrievaná, tak sa z nej usadzuje železitá soľ, ale v zostatku je čistá, priezračná a v tenkých vrstvách bezfarebná.
Modrý lakmusový papier je od prítomnej kyseliny uhličitej prechodne slabo načervenkastý, pričom červený lakmusový papier je slabo namodravý. Voda je slabo nakyslastá a chutí po železe. Občas sú v nej pozorovateľné i stopy od síry, a to obzvlášť vtedy, keď sa fľaša silne potrasie.
Keď nalejeme vodu do pohára, tak sa nakoniec pokryje viditeľným povlakom (Thau), pričom teplota vody je trocha menšia ako použiteľná teplota.
|
Dňa 18. júla 1882 som v nasledovnom čase zistil napr. |
o 10 - tej |
o 12 - tej |
o 12, 25 |
|
Teplota vzduchu |
23,5 o C |
20,5 o C |
23,5 o C |
|
Teplota vody |
14,0 o C |
13,0 o C |
14,0 o C |
Prítomnosť plynu v prameni nebola zistená. Odber vzorky vody na analýzu som urobil 18. júla 1882. Počas odberu a predtým bolo pekné počasie. Pre analýze boli použite pomocné údaje z publikácií:
Bunsens Aschen- und Mineralwasser-Analyse (1874 ) und Carl Thans: Chemische Analyse der Therme des artesischen Brunnens im Stadtwaldchen von Budapest.
Pre zostavenie analýzy som použil návrhy od Thansa 1. Analýzu som urobil v laboratóriu univerzity v Budapešti.
Detailné spracovanie a výsledky analýzy uvádzam nasledovne:
|
Empirické chemické zloženie vody Marko studne pri Rožňave |
||
|
v 10.000 Gr. Th . |
Percentuálne ekvivalentné hodnoty |
|
|
Voda |
hodnota |
|
|
Horčík |
0, 14464 |
Mg 1/2 = 34,91 |
|
Kalcit |
0,19920 |
Ca 1/2 = 28,85 |
|
Sodík |
0,15413 |
Na = 19,47 |
|
Železo |
0,1333 |
Fe 1/2 = 13,79 |
|
Mangán |
0,01325 |
Mn 1/2 = 1,39 |
|
Draslík |
0,01430 |
K = 1,05 |
|
Hliník |
0,00186 |
Al 1/3 = 0,59 |
|
Kyselina uhličitá |
0,81771 |
CO3 1/2 = 78,94 |
|
Kyselina kremičitá |
0,20570 |
SiO3 1/2 = 15,67 |
|
Kyselina siričitá |
0,05150 |
S04 1/2 = 3,11 |
|
Chlór |
0,02780 |
Cl = 2,26 |
Polovične viazaná a voľná kyselina uhličitá (CO2 ) v 10.000 G. častí
Voda 2, 6937 Gr. = 1362,24 Kubik-CmT.
Špecifická váha = 1,00023.
Teplota vody = 14,0° C.’ Teplota vzduchu 23,5° C.
1. T h a n K. « Az ásvanyvizek vegyielemzősének osszeállitásárol.≫ Jahrbuch der
X. Versammlung der ungarischen Aerzte und Naturforscher in Maros-Vasarhely.
Pest 1865. Pag. 232.
|
Kombinované zloženie vody zo studne Markó (prepočítané na soli) |
||
|
v 10,000 váhových Th. voda |
||
|
Kyselina uhličitá – sodík |
Na2 CO3 |
0.5479 |
|
Kyselina uhličitá vápnik . |
CaC03 |
0,4444 |
|
Kyselina uhličitá - horčík |
MgCO3 |
0,5062 |
|
Kyselina uhličitá - železo |
Fe CO3 |
0,2762 |
|
Kyselina kremičitá – hydrát |
H2 SiO3 |
0,2059 |
|
Kyselina siričitá - vápnik |
CaSO4 |
0,0730 |
|
Draslík - chlorid |
KCl |
0,0273 |
|
Kyselina uhličitá - mangán |
MnCO3 |
0,0265 |
|
Nátrium - chlorid |
NaCl |
0,0245 |
|
Alumínium - hydroxid |
AL(OH)6 |
0,0052 |
|
Jód - zlúčeniny. |
stopy |
|
|
Organické látky |
stopy. |
|
|
Voľná a polovične viaz. kys. uhličitá |
CO2 |
2,6937 |
|
Strata žíhaním |
4,8308 |
|
Analýza dokazuje:
- že špecifická váha vody je nízka (1,00023)
- že v roztoku fixné množstvo nachádzajúcich sa zložiek nie je veľké (1,79). Voda obsahuje vo veľkom množstve železo a mangán a taktiež sodík, ktorý je v najväčšom množstve viazaný na kyselinu uhličitú. Voda je mierne alkalická. Takto možno minerálnu vodu pri Rožňave zaradiť medzi vody alkalické s obsahom železa.
Možno považovať za úspech skutočnosť, že vzorka tejto železitej vody bola vystavená na krajinnej hospodárskej výstave v roku 1885 v Budapešti, a to vedľa iných, známych minerálnych vodách. Tento prameň, v súkromnom vlastníctve, bol v okolí známy ako Markóva studňa. Albert Markó vybudoval tu malý kúpeľný dom a pre vlastné potreby postavil dva rekreačné objekty, ktoré slúžili aj pre budapeštianskych veľkopodnikateľov a ich rodinných príslušníkov (Boleman I.: A fürdőtan kézikönyve, Igló, 1884, 18). Túto skutočnosť spomína už v roku 1867 A. Kiss vo svojom príspevku o minerálnych vodách Gemera, uverejnenom v publikácii Hunfalvy J.: Gömörés Kishont leírása.
Mestská liečebná a rekreačná osada
Prvá písomná zmienka o rožňavských kúpeľoch pochádza z roku 1840. Je však možno ale predpokladať, že v tomto území už skôr existovali počiatočné kúpele, ako vyplýva aj z poznatkov rožňavského lekára J. Marikovszkého. V roku 1840 bola totiž uzavretá užívateľská zmluva medzi rožňavským biskupstvom a mestom Rožňava, ktorej predmetom okrem iného bolo aj prenajatie biskupských kúpeľov. Zmluva, uzavretá 24. augusta 1840, je zachovaná v rožňavskej pobočke štátneho archívu vo fonde Magistrát mesta Rožňava, 1323-1922, V 68. Literárne pramene, napriek tejto skutočnosti, považujú za začiatok histórie železitých kúpeľov obdobie roku 1850, rovnako to udáva aj príručka Rozsnyófürdő, Fürdőkalauz 1918, 3. D. Wachtel, vo svojej práci, vydanej v roku 1859, sa opieral o vyjadrenia miestnych znalcov Marikovszkého a Kissa, udáva, že išlo o kúpeľný dom s 8 izbami a 12 vaňami, ktorý pred piatimi rokmi postavilo rožňavské biskupstvo. Izby na prízemí budovy boli vlhké, tmavé, špinavé a slabo vybavené. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie v článku v novinách Vasárnapi Ujság zo začiatku roka 1860.
Obr. 4 Doteraz najstaršie známe zobrazenie Rožňavských kúpeľov z roku 1864

Preklad do slovenčiny:
Názov obrázku: Rožňavské kúpele
Vysvetľujúci text: Sú súčasťou tamojšieho biskupského majetku, pre liečivé vody, obsahujúce železo, ich mnohí navštevujú. Stálych hostí nie je veľa, možno preto, že je veľmi málo vhodných ubytovacích možností na trvalejší pobyt, existujúce budovy vyhovujú iba najnutnejším potrebám; ale tieto kúpele patria k obľúbeným miestam zábavy rožňavských obyvateľov a návštevníci skoro každý deň tu nájdu dobrú spoločnosť. Tí, ktorí sa chcú hlučnejšie a veselejšie zabaviť, majú tu k dispozícii dobre zorganizovanú cigánsku kapelu.
Zdroj: Vasárnapi Ujság, 1864, roč. 11, č. 26
A. Kiss, vo svojej práci z roku 1867, udáva, že v blízkosti železito sírnatého prameňa (gálicforrás), v roku 1866 bolo v kúpeľnej osade 9 kúpeľov a 11 obytných izieb a kúpeľnú inštitúciu menoval ako na okolí vychýrenú (Kiss 1867,191). Noviny Rozsnyói Híradó z 20. júla 1873 opisujú vtedajšiu situáciu v kúpeľoch takto: ide o päť budov – krčma, stajňa (állás), kúpeľný dom, tanečná sála z dosák a kolkáreň. Krčmu charakterizujú ako dedinskú čárdu, kúpeľné izby ako tmavé s potuchnutým zápachom, kúpanie návštevníkov v úzkych a špinavých vaniach, teda prostredie, ktoré by chcel človek čo najskôr opustiť. Okolitá promenáda a či záhrada bola rovnako zanedbaná, čo svedčí o neschopnosti vtedajšieho prevádzkovateľa. V takomto neutešenom stave sú výhradne v záujme iba miestnych obyvateľov. Ich všestrannejšie využívanie širším okruhom záujemcov sa črtá v období roku 1880. Jozef Mojzes ml., nájomca hostinca, dňa 25. apríla 1884, v miestnej tlači, uverejnil reklamu o kúpeľoch, kde uviedol, že kúpeľný dom má 16 vaní a 8 izieb, ktoré čakajú na návštevníkov, ale, žiaľ, v doterajšom, pomerne zanedbanom stave. Podľa údajov miestnej tlače, sa krátku dobu uvažovalo, že dvaja miestni lekári, kúpeľnú osadu v poľutovania hodnom stave, preberú do nájmu s úmyslom jej zveľadenia (Rozsnyói Híradó 11. 9. 1887). Výmena nájomcov znamenala určitú nádej na zlepšenie situácie, keď sa v roku 1886 Mojzes presťahoval do Betliara a nájomcom sa stal András Tomalek, ale nasledujúceho roku regálne právo získal János Wanszák (poznámka: regál – je podnik, napr. hostinec, s výsostným právom).V sezóne roku 1888 konečne došlo k skvalitňovaniu starostlivosti o biskupské kúpele a ich rozvoju. Ako to vyplýva z ohlasov v miestnej tlači, obyvateľstvo, po tejto zmene, bolo so stále sa zlepšujúcim stavom v kúpeľoch spokojné. K pozitívnym zmenám veľkou mierou prispela skutočnosť, že vo februári roku 1888 kúpele prešli k novému nájomcovi – Jozefovi Markó, ktorý sa vynasnažil o ich zveľadenie. Predpokladal prestavať kúpeľný dom, rozšíriť hornú terasu, postaviť kolkáreň a vodotrysk, nad prameň pitnej vody postaviť besiedku vo švajčiarskom štýle, rozšíriť neďaleké jazero, parkovú úpravu okolia, opravu ciest, vybudovať prechádzkovú trasu k prameňu Dolinka a vybudovať novú lesnú cestu pre dobytok a ošípané, ktoré doteraz prechádzali areálom kúpeľov. Práce na týchto úpravách začali už na jar (Rozsnyói Híradó 4. 4. a 1. 5. 1888). Rožňavský biskup György Schopper taktiež uznal naliehavosť potreby nového kúpeľného domu a obytnej budovy, aby sa týmto zlepšila povesť kúpeľnej osady. Ešte na jar toho istého roku Répánszky poveril košického staviteľa vypracovaním projektu. V novom kúpeľnom dome bolo plánovaných po 10 kúpeľných miestností pre ženy a mužov, vybavené porcelánovými vaňami, teplou a studenou sprchou, veľkým bazénom a kachľami na zimnú prevádzku. Poschodová obytná budova mala na prízemí 7 izieb, jednu väčšiu sálu, počítalo sa aj s kuchyňou na prípravu stravy pre hostí a izbami pre personál; na poschodí 10 izieb a veľká jedáleň s terasou. Veľké stavebné práce odsunuli začiatok sezóny až na 15. júl, keď do verejného užívania odovzdali novopostavený kúpeľný dom, ale už pred slávnostným odovzdaním niekoľko hostí, na základe povolenia vedenia kúpeľov, absolvovalo „skúšobné“ kúpanie (Rozsnyói Híradó 7. a 15. 7. 1888). Prestavba upravila povesť kúpeľov a od doby otvorenia návštevnosť vzrástla tak, že v sezóne boli plne obsadené, pričom na základe verejnej mienky znížili aj kúpeľné poplatky. Hlavným lekárom kúpeľov bol menovaný primár Arthur Mauer.
(POKRAČOVANIE)
Pripraqvili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-