Môj rozbor sa týka tohto druhého prameňa.
Studňa, vybudovaná kameňom, sa nachádza na najvyššom mieste záhrady, takže vplyv povrchovej vody je vylúčený. Voda zo studne je vedená podzemne uloženými železnými rúrami do nižšie vybudovaného kúpeľného domu, a to úsporne najprv do rezervnej nádrže, odkiaľ je časť vody vedená do ohrievacieho kotla a časť priamo do kúpacej vane.
Keď voda je dlhší čas ustáta, alebo je zohrievaná, tak sa z nej usadzuje železitá soľ, ale v zostatku je čistá, priezračná a v tenkých vrstvách bezfarebná.
Modrý lakmusový papier je od prítomnej kyseliny uhličitej prechodne slabo načervenkastý, pričom červený lakmusový papier je slabo namodravý. Voda je slabo nakyslastá a chutí po železe. Občas sú v nej pozorovateľné i stopy od síry, a to obzvlášť vtedy, keď sa fľaša silne potrasie.
Keď nalejeme vodu do pohára, tak sa nakoniec pokryje viditeľným povlakom (Thau), pričom teplota vody je trocha menšia ako použiteľná teplota. 

Prítomnosť plynu v prameni nebola zistená. Odber vzorky vody na analýzu som urobil 18. júla 1882. Počas odberu a predtým bolo pekné počasie. Pre analýze boli použite pomocné údaje z publikácií:
Bunsens Aschen- und Mineralwasser-Analyse (1874 ) und Carl Thans: Chemische Analyse der Therme des artesischen Brunnens im Stadtwaldchen von Budapest.
Pre zostavenie analýzy som použil návrhy od Thansa 1. Analýzu som urobil v laboratóriu univerzity v Budapešti.

Detailné spracovanie a výsledky analýzy uvádzam nasledovne:

Polovične viazaná a voľná kyselina uhličitá (CO2 ) v 10.000 G. častí
Voda 2, 6937 Gr. = 1362,24 Kubik-CmT.
Špecifická váha = 1,00023.
Teplota vody = 14,0° C.’ Teplota vzduchu 23,5° C.

1. T h a n  K. « Az ásvanyvizek vegyielemzősének osszeállitásárol.≫ Jahrbuch der
X. Versammlung der ungarischen Aerzte und Naturforscher in Maros-Vasarhely.
Pest 1865. Pag. 232.

Analýza dokazuje:

1. že špecifická váha vody je nízka (1,00023)
   
2. že v roztoku fixné množstvo nachádzajúcich sa zložiek nie je veľké (1,79). Voda obsahuje vo veľkom množstve železo a mangán a taktiež sodík, ktorý je v najväčšom množstve viazaný na kyselinu uhličitú. Voda je mierne alkalická. Takto možno minerálnu vodu pri Rožňave zaradiť medzi vody alkalické s obsahom železa.

Možno považovať za úspech skutočnosť, že vzorka tejto železitej vody bola vystavená na krajinnej hospodárskej výstave v roku 1885 v Budapešti, a to vedľa iných, známych minerálnych vodách. Tento prameň, v súkromnom vlastníctve, bol v okolí známy ako Markóva studňa. Albert Markó vybudoval tu malý kúpeľný dom a pre vlastné potreby postavil dva rekreačné objekty, ktoré slúžili aj pre budapeštianskych veľkopodnikateľov a ich rodinných príslušníkov (Boleman I.: A fürdőtan kézikönyve, Igló, 1884, 18). Túto skutočnosť spomína už v roku 1867 A. Kiss vo svojom príspevku o minerálnych vodách Gemera, uverejnenom v publikácii Hunfalvy J.: Gömörés Kishont leírása.

Mestská liečebná a rekreačná osada

Prvá písomná zmienka o rožňavských kúpeľoch pochádza z roku 1840. Je však možno ale predpokladať, že v tomto území už skôr existovali počiatočné kúpele, ako vyplýva aj z poznatkov rožňavského lekára J. Marikovszkého. V roku 1840 bola totiž uzavretá užívateľská zmluva medzi rožňavským biskupstvom a mestom Rožňava, ktorej predmetom okrem iného bolo aj prenajatie biskupských kúpeľov. Zmluva, uzavretá 24. augusta 1840, je zachovaná v rožňavskej pobočke štátneho archívu vo fonde Magistrát mesta Rožňava, 1323-1922, V 68. Literárne pramene, napriek tejto skutočnosti, považujú za začiatok histórie železitých kúpeľov obdobie roku 1850, rovnako to udáva aj príručka Rozsnyófürdő, Fürdőkalauz 1918, 3. D. Wachtel, vo svojej práci, vydanej v roku 1859, sa opieral o vyjadrenia miestnych znalcov Marikovszkého a Kissa, udáva, že išlo o kúpeľný dom s 8 izbami a 12 vaňami, ktorý pred piatimi rokmi postavilo rožňavské biskupstvo. Izby na prízemí budovy boli vlhké, tmavé, špinavé a slabo vybavené. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie v článku v novinách Vasárnapi Ujság zo začiatku roka 1860.

Obr. 4 Doteraz najstaršie známe zobrazenie Rožňavských kúpeľov z roku 1864

Preklad do slovenčiny:

Názov obrázku: Rožňavské kúpele

Vysvetľujúci text: Sú súčasťou tamojšieho biskupského majetku, pre liečivé vody, obsahujúce železo, ich mnohí navštevujú. Stálych hostí nie je veľa, možno preto, že je veľmi málo vhodných ubytovacích možností na trvalejší pobyt, existujúce budovy vyhovujú iba najnutnejším potrebám; ale tieto kúpele patria k obľúbeným miestam zábavy rožňavských obyvateľov a návštevníci skoro každý deň tu nájdu dobrú spoločnosť. Tí, ktorí sa chcú hlučnejšie a veselejšie zabaviť, majú tu k dispozícii dobre zorganizovanú cigánsku kapelu.

Zdroj: Vasárnapi Ujság, 1864, roč. 11, č. 26  

A. Kiss, vo svojej práci z roku 1867, udáva, že v blízkosti železito sírnatého prameňa (gálicforrás), v roku 1866 bolo v kúpeľnej osade 9 kúpeľov a 11 obytných izieb a kúpeľnú inštitúciu menoval ako na okolí vychýrenú (Kiss 1867,191).  Noviny Rozsnyói Híradó z 20. júla 1873 opisujú vtedajšiu situáciu v kúpeľoch takto: ide o päť budov – krčma, stajňa (állás), kúpeľný dom, tanečná sála z dosák a kolkáreň. Krčmu charakterizujú ako dedinskú čárdu, kúpeľné izby ako tmavé s potuchnutým zápachom, kúpanie návštevníkov v úzkych a špinavých vaniach, teda prostredie, ktoré by chcel človek čo najskôr opustiť. Okolitá promenáda a či záhrada bola rovnako zanedbaná, čo svedčí o neschopnosti vtedajšieho prevádzkovateľa. V takomto neutešenom stave sú výhradne v záujme iba miestnych obyvateľov. Ich všestrannejšie využívanie širším okruhom záujemcov sa črtá v období roku 1880. Jozef Mojzes ml., nájomca hostinca, dňa 25. apríla 1884, v miestnej tlači, uverejnil reklamu o kúpeľoch, kde uviedol, že kúpeľný dom má 16 vaní a 8 izieb, ktoré čakajú na návštevníkov, ale, žiaľ, v doterajšom, pomerne zanedbanom stave. Podľa údajov miestnej tlače, sa krátku dobu uvažovalo, že dvaja miestni lekári, kúpeľnú osadu v poľutovania hodnom stave, preberú do nájmu s úmyslom jej zveľadenia (Rozsnyói Híradó 11. 9. 1887). Výmena nájomcov znamenala určitú nádej na zlepšenie situácie, keď sa v roku 1886 Mojzes presťahoval do Betliara a nájomcom sa stal András Tomalek, ale nasledujúceho roku regálne právo získal János Wanszák (poznámka: regál – je podnik, napr. hostinec, s výsostným právom).V sezóne roku 1888 konečne došlo k skvalitňovaniu starostlivosti o biskupské kúpele a ich rozvoju. Ako to vyplýva z ohlasov v miestnej tlači, obyvateľstvo, po tejto zmene, bolo so stále sa zlepšujúcim stavom v kúpeľoch spokojné. K pozitívnym zmenám veľkou mierou prispela skutočnosť, že vo februári roku 1888 kúpele prešli k novému nájomcovi – Jozefovi Markó, ktorý sa vynasnažil o ich zveľadenie. Predpokladal prestavať kúpeľný dom, rozšíriť hornú terasu, postaviť kolkáreň a vodotrysk, nad prameň pitnej vody postaviť besiedku vo švajčiarskom štýle, rozšíriť neďaleké jazero, parkovú úpravu okolia, opravu ciest, vybudovať prechádzkovú trasu k prameňu Dolinka a vybudovať novú lesnú cestu pre dobytok a ošípané, ktoré doteraz prechádzali areálom kúpeľov. Práce na týchto úpravách začali už na jar (Rozsnyói Híradó 4. 4. a 1. 5. 1888). Rožňavský biskup György Schopper taktiež uznal naliehavosť potreby nového kúpeľného domu a obytnej budovy, aby sa týmto zlepšila povesť kúpeľnej osady. Ešte na jar toho istého roku Répánszky poveril košického staviteľa vypracovaním projektu. V novom kúpeľnom dome bolo plánovaných po 10 kúpeľných miestností pre ženy a mužov, vybavené porcelánovými vaňami, teplou a studenou sprchou, veľkým bazénom a kachľami na zimnú prevádzku. Poschodová obytná budova mala na prízemí 7 izieb, jednu väčšiu sálu, počítalo sa aj s kuchyňou na prípravu stravy pre hostí a izbami pre personál; na poschodí 10 izieb a veľká jedáleň s terasou. Veľké stavebné práce odsunuli začiatok sezóny až na 15. júl, keď do verejného užívania odovzdali novopostavený kúpeľný dom, ale už pred slávnostným odovzdaním  niekoľko hostí, na základe povolenia vedenia kúpeľov, absolvovalo „skúšobné“ kúpanie (Rozsnyói Híradó 7. a 15. 7. 1888). Prestavba upravila povesť kúpeľov a od doby otvorenia návštevnosť vzrástla tak, že v sezóne boli plne obsadené, pričom na základe verejnej mienky znížili aj kúpeľné poplatky. Hlavným lekárom kúpeľov bol menovaný primár Arthur Mauer.        

(POKRAČOVANIE)

Pripraqvili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník