Včelárim už 8 rokov.
Prečo si sa rozhodol pokračovať v tom, čo robí tvoj starý otec?
Rozhodol som sa, pretože mám na to viac dôvodov. Prvý je, že starý otec je mojím ľudským životným vzorom. Hoci som mu zo začiatku len pomáhal, aby nemal veľa práce, ale postupne mi pridával odbornejšie práce, až ma to začalo baviť. Začal som sa včeláreniu hlbšie venovať a prihlásil som sa aj na včelársku školu v Banskej Bystrici, kde som za tri roky vyštudoval odbor včelár. Ďalší dôvod bol, že som sa dostal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde som zistil, že pracovať so zvieratami je jednoduchšie ako s ľuďmi a usúdil som, že včelárom nemôže byť hocikto, ale musí mať k tomu vzťah, pretože včelárenie nie je len hobby, ale aj poslanie, pretože ak nebudú zodpovední včelári, tak nebudú včely a keď nebudú včely, tak nebude plnohodnotný život na Zemi.
Čo ťa na tejto práci baví?
Baví ma hlavne ten kontakt so včelami, keď sa o ne starám. Som v prírode, kde je šum lietajúcich včiel a čerstvý vzduch. Baví ma objavovať nové poznatky o živote včiel. A baví ma aj zásobovanie so včelími produktmi pre zákazníkov, pretože viem, že im takto môžem pomôcť. Čiže pomáham hospodárskym zvieratám aj ľuďom.
Povedz nám nejakú zaujímavosť, ktorú ľudia nevedia...
Tých zaujímavostí o včelách je nespočetné množstvo. Každý rok sa niečo nové naučím. Ale môžem vypichnúť jednu, a to osobitne pozoruhodnú hierarchiu, aká panuje v úli. Už hneď mladá včielka po vyliahnutí vie, čo má robiť. Najskôr musí upratať vo vyliahnutých bunkách, čiže je „čistička“. Vekom sa stáva „staviteľkou“, keď z vosku stavia včelie bunky. Ďalej pokračuje ako „krmička“ pre mladé larvy a kráľovnú. Potom sa stane „strážkyňou“ úľa a až potom „lietavkou“, čiže až keď si prejde týmito fázami, tak môže do úľa nosiť nektár na med, peľ, vodu a propolis.
Aké produkty vo svojej farme vyrábate?
Začali sme najžiadanejším produktom, teda medom, ktorý – ak je priaznivé počasie – tak ho máme v 4 druhoch. Agátový, lipový, kvetový a lesný. Ďalej máme obnôžkový peľ, propolisovú tinktúru a sviečky z vosku.
Na čo sú dobré?
Tieto produkty majú pre ľudí veľmi pozitívne účinky. Hlavne na metabolizmus, krvný obeh, proti starnutiu organizmu, propolis má antibakteriálne účinky. Veľmi dobré zbrane proti vírusom!
Vedel by si nám stručne opísať priebeh ich výroby?
Med sa vyrába z prineseného nektáru, ktorý musia včely vysušiť na hodnotu aspoň 18 % vody, aby sa med nepokazil. Keď je med zrelý, tak ho včely v plaste uzatvoria, čiže zaviečkujú. Následne včelár povyberá plásty z úľa a vytočí ich v medomete, keď odstredivou silou vyfŕka med na steny medometu a ďalej steká do zbernej nádoby. Obnôžkový peľ sa odoberá pomocou peľochytu. Je to taká plastová platňa s dierkami, cez ktorú včela prejde, ale peľ, ktorý nesie na nožičkách, ten padá do šuplíka, ktorý potom včelár každý deň vyberá a potom ho buď suší alebo mrazí. A propolis sa oškrabáva z rámikov v úli a potom sa lúhuje v liehu. Sviečky sa robia z roztopeného vosku a zalievajú sa do foriem.
Čo by si poradil včelárom začiatočníkom?
Predovšetkým, aby si naštudovali základy teórie a spojili to s praxou u ochotných včelárov, aby si mohli utvoriť nejaký obraz. Každý má iné metódy a postupy. Začiatočník nech si vyberie, akou cestou sa chce vydať.
Akou rýchlosťou lietajú včely? Aký veľký náklad za letu unesú?
Včely lietajú rýchlosťou až 65 km za hodinu. Krídelká kmitajú 190-krát za sekundu. Včela unesie počas letu náklad rovnajúci sa dvom tretinám jej vlastnej hmotnosti. Vtedy letí rýchlosťou 20 až 30 km za hodinu. Za peľom a nektárom lietajú včely až do vzdialenosti 5 – 7 km.
Aké druhy medu poznáme a aký vyrábate vy?
Medy poznáme kvetové a medovicové. Tých kvetových je iksypsilon, pretože sa potom určujú, z akého kvetu sú. My mávame lipový, agátový, kvetový a lesný.
V akom ročnom období sa med vyrába?
Vyrába sa na jar a v lete.
Ako rozoznať pravý med od falšovaného?
Znakom kvality je napokon aj to, že pri otočení pohára s medom vzduchové bublinky stúpajú veľmi pomaly. Pri druhom teste skúste položiť lyžicu s medom do pohára s teplou vodou či čajom – ak sa rozpustí veľmi rýchlo, môže byť falošný. Pravý včelí med vydrží v tekutom stave dlhší čas a aby sa rozplynul, treba ho miešať. Najjednoduchším spôsobom, ako sa pri kúpe medu nepopáliť, je kupovať od včelára. Nájdite si vo svojom okolí takého, ktorému budete dôverovať. Skúsení včelári nemajú dôvod med falšovať a svoju produkciu zvyčajne predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím totiž stráca nielen na chuti, ale aj na pozitívnych zdravotných účinkoch.
Čo robí včelár, ak nie je sezóna na vyrábanie medu?
Včelár sa musí pripravovať na novú sezónu, pretože v sezóne nie je vôbec čas na výrobu úľov, rámikov, na opravu prístrojov, zariadení a pomôcok. Okrem toho sa venuje zákazníkom, alebo chodí na jarmoky, resp. vianočné trhy.
Interview pripravila Nikola Durančíková.





























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-