poponáhľali do nenávratna a dnes mi mnohí veľmi chýbajú. Viacerí sú v obci aj bez zamestnania, čo im dosť sťažuje život, ale zrejme, aj napriek tomu, z tejto obce so 600 obyvateľmi by odísť inde už nechceli. S viacerými z nich som sa osobne stretol, aspoň pozdravil a prehodil slovo - dve. To ešte predtým, než sa oficiálne začali oslavy Dňa obce Rožňavské Bystré, ktoré sa spájajú so 723. výročím existencie jej prvej písomnej zmienky a boli obohatené programom "z vlastnej dielne".
Bol som milo prekvapený,
keď som sa od mnohých podozvedal ako medzi nich na školský dvor, kde sa všetko odohrávalo už tradične niekoľko rokov, prišli aj účastníci turistického pochodu na Plešiveckú planinu so zvedavosťou ako to tu prebieha, ale aj kvôli vychvaľovanému trojakému guľášu od miestnych poľovníkov pod vedením Jána Ujházia. Niektorí z nich majú dobrú spoluprácu aj so stránkou Maj Gemer a potešilo ma keď sa tu chceli so mnou stretnúť. Žiaľ čakajúci autobus mal prednosť a tak sa ich želanie nevyplnilo, čo ma veľmi mrzí. Snáď nabudúce.
Priložené fotografie vystihli pohodu, ktorá vládla na oslavách Dňa obce v sobotu popoludní 6. septembra 2014. Vyzdobené a upravené okolie vonkajšieho priestoru základnej školy svedčilo o tom, že moji rodáci si dali záležať na všetkom. Množstvo krojovaných žien od dievčat po dospelých mi poskytlo dobrý pocit z toho, že láska k folklóru a obyčajom majú v tejto obci zdravé korene a majú prečo ich udržiavať i naďalej. Veď preto si založili aj folklórnu skupinu s výstižným názvom Bystränky. Už si za tie roky získala dobré meno a aj keď z tohto kolektívu vždy niekto kvôli pokročilému veku odíde, tentoraz som s potešením mohol skonštatovať, že skupina sa rozšírila o mladé dievčatá i mládencov, dokonca pochádzajúcich aj zo susedných obcí. Príkladom pre nich je najmä Dominika Ďurská, ktorá napriek tomu, že študuje na konzervatóriu operný spev, nezanevrie ani na "bistränskia piasniški", ktoré s obľubou spieva nielen doma, ale aj ďaleko za hranicami kraja.
Najmladšie hlasy mali prednosť
aj v hlavnom programe. Prvý aplauz od početného obecenstva patril najmladším škôlkárom. To preto, že Emka Ujháziová, Terezka Tomková a Tamarka Uhrinová svojím živým a bezprostredným vystúpením si získali všetkých prítomných. Odštartovali tak pekné pásmo, ktoré podporili svojim vystúpením aj žiaci miestnej základnej školy a k tomuto Dňu pripravili svoj program už spomínané Bystränky. Nazvali ho stručne Dožinky. Dokázali si ho nacvičiť krátko po Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej, kde sa divákom predstavili s programom piesní a obyčají zostavených z pytačiek. V Bystrom sa prvýkrát predstavili pítaškami. Bol to starodávny zvyk, ktorý aj v tomto regióne sa viazal k obdobiu pred svadbou dvoch mladých ľudí rozhodnutých spolu žiť. Slušnosť vtedy kázala, aby mládenec so svojimi rodičmi i ďalšími vybranými išiel spoločne do rodičovského domu svojej vyvolenej požiadať jej rodičov o ruku. Vtedy sa tomu hovorilo pítaški. Viazalo sa to na rôzne postupy, ktoré väčšinou končili tým, že pítaški sa vydarili a svadba sa mohla už odteraz pripravovať aj s výbavou pre nevestu.
Keďže tentoraz išlo o prezentáciu dožiniek na dedine,
budeme sa venovať tejto milej, už dnes málo vídanej udalosti. Pásmo slova, spevu a tanca si zostavili veľmi zaujímavo. Páčilo sa mi, ako pred obecenstvo postupne prichádzali najprv staršie členky skupiny a pripravovali sa na odovzdávanie venca rôznymi dedinskými požatevnými prácami, ako bolo napríklad lúskanie fazule (bvabu), k čomu sa podujala moja sestra Božena, tkanie kanišok do gatí mali na starosti panie Zuzana Tomková a Helena Kerekešová, plachtu dokončovala pani Marika Uhrinová, záplaty na vreci dokončovala pani Eliška Babičová, ale aj inými povinnosťami, ktoré mala gazdiná pani Marta Molnárová. Tu som sa dozvedel, že vraj kvalita kaniški sa hodnotila podľa toho, akou silou sa v gatiach na ňu pôsobí. Všetko sa uvádzalo vhodnými scénkami i pesničkami, ktoré spestrovali toto slnečné popoludnie. Hlavnú úlohu mala na gazdovskom dvore gazdiná, ktorá sa postarala o dobrú náladu, prevzala od gépésa a mládeže vyzdobený dožinkový veniec a postarala sa tiež o odmenu aj pre najmladších chlapcov či dievčatá, ktorými boli podľa riekanky: Šín som, tím som, Jana Kiša syn som, z maliho dvoršku idem, božedaj vám dobrý deň" - tak sa vtipne predstavil Patrik Kaššai. "A ty si chto, diavšä?" zvedavo zisťovala gazdiná. "Jä som diavšä malia, volám sä Zuzanka, a som, pekne prosím, u Galatu diavka" - pomýlila nezainteresovaných svojim hereckým menom Bibiana Galatová.
Sólovým spevom sa predstavili naši už známi speváci,
bez ktorých sa v Bystrom nič neudeje - Dominika Ďurská a Stanislav Ďurský, ku ktorému sa postupne pridávali ostatné členky či členovia skupiny. Diváci, podľa tohto ako zaznieval potlesk, zrejme tiež boli potešení tým, čo videli i počuli v tomto pásme. Mnohé, ešte donedávna členky, nielen pozerali a tlieskali vydareným výkonom účinkujúcich, ale veru by sa boli radi k nim pridali a ešte viac rozkrútili toto pestrofarebné koleso zostavené z bystränského kroja. Viackrát som sa musel pani starostky Želmíry Gonosovej, ktorá sedela vedľa mňa s ostatnými pozvanými hosťami, ktorými boli starostka Honiec pani Monika Paličková, starosta Rudnej pán Július Kerekeš, pán miestny kaplán Peter Székely, konateľ spoločnosti DOBART Ing. Dionýz Dobos a riaditeľka ZŠ pani Marta Gadušová, opýtať na tú ktorú osobu vystupujúcu v programe. Veď za 40 rokov života v inej časti Slovenska sa všeličo i medzi tunajšími ľuďmi, predovšetkým na ich tvárach zmenilo, i pribudlo do rodokmeňa. Tak som sa dozvedel kto tvorí mladú skupinu dievčat a mládencov. Medzi nimi som zaregistroval i dcéru druhej sesternice Táňu Tomkovú, ktorá sa rezko vykrúcala v kolese spolu s Dominikou Ďurskou, i mladú Michaelu Forgáčovú z Honiec, ktorá rada do Bystrého chodí medzi Bystränky, Nikol Galatovú, Veroniku Znakovú a Stanka Ďurského. Aby bol zoznam mládežníkov kompletný, treba spomenúť tiež dvoch mládencov z Rakovnice Jakuba Doboša a Patrika Adamca, vhodne doplňujúcich kolektív Bysträniek. Prišli ich povzbudiť aj ich starí rodičia a tí veru môžu byť s ich výkonmi spokojní. A spievali bystränským nárečím celkom dobre, pretože v okolitých obciach sa sem - tam hovorí podobne. Harmonikárom sa osvedčil Roman Šimko a gépesa si v scénke užil pán Ondrej Uhrin.
Samozrejme, bolo toho ešte oveľa viac
na Dni obce ako som bol schopný zaznamenať. Aj keď som strávil medzi rodnými iba niekoľko hodín, budem si mať čo pripomínať po tomto Dni. Žiada sa mi nielen oceniť námet na dnešný program Dožinky od starostky pani Želmíry Gonosovej, ale oceniť aj jeho spracovanie do konečnej podoby vedúcou skupiny Bystränky pani Zuzanou Tomkovou. Páčil sa mi.
Stretol som sa s bývalými spolužiakmi, novými spoluobčanmi, ktorí sa do Bystrého prisťahovali z rôznych častí okresu, ale tiež s tými, ktorí žijú v inej časti Slovenska, či sveta. Všetci, s ktorými som sa zvítal boli na všeličo zvedaví, aj na to, či ich ešte poznám. Myslím, že až na jeden prípad som to zvládol dosť dobre. Preto aj moja cesta nazad bola bez otravného meškania nielen jednoduchšia, ale tiež oveľa príjemnejšia. A veta, ktorú som počul, že v Bystrom je stále menší záujem o veci spoločné a čoraz ťažšie je ľudí dostať na nejaké podujatie, je rovnaká aj inde. Ľuďom sa však venovať treba stále a všade. Tí sa zaiste odvďačia aj iným spôsobom ako je účasť na oslavách. Preto mohla aj starostka obce pani Želmíra Gonosová vo svojom vystúpení o.i. povedať: "Buďme hrdí na svoju obec, na svoje zvyky, na svoju dedovizeň. Aby sa nám darilo lepšie, pomáhajme si, skrášľujme svoju obec, aby sme sa mali kde vracať." Žriedlo v Rožňavskom Bystrom pre vytvorenie kultúrneho programu je však stále plné a nevysýchajúce. Treba ho len využiť a podať tak, aby bolo príťažlivé, skrátka také dobré, ako bol aj program pripravený k tomuto Dňu. Ďakujem vám, milí rodáci, že ste ma srdečne prijali a že som bol účastníkom pekného a zaujímavého Dňa obce Rožňavské Bystré, ktorá je i zostane naďalej aj mojou.
Ondrej Doboš
picasa_albumid=6057113485352810785
{jcomments on}