Minulý týždeň sme vás informovali o tom, že 8. júna 2010 odštartuje v Novej Sedlici na východnom Slovensku medzinárodná charitatívna cyklotour, pod názvom Na bicykli deťom. Cieľom tohto projektu je osloviť verejnosť na Slovensku i v Čechách a spojiť všetkých, ktorí chcú pomôcť onkologicky chorým pacientom a ich rodinám. Organizátorov vedie svetoznámy jazdec na vysokom bicykli Josef Zimovčák, ktorý je aj tvárou projektu. V priebehu akcie navštívia účastníci šesť nemocníc, kde sa liečia onkologicky choré deti, a odovzdaju im finančnú podporu. Dňa 9. júna jej druhá etapa prešla z Košíc až do Revúcej (dĺžka 115 kilometrov, 1380 metrov výškového prevýšenia a 7 hodín jazdy aj s prestávkami. Prestávky trvali spolu približne hodinu). V denníku cyklistickej jazdy sa k tomuto dňu uvádza: “Táto etapa patrila medzi tie kratšie, ale na strane druhej bola vrchársky náročnejšia. Peletón odštartoval ráno o 8.00 z pešej zóny pri Dolnej bráne v Košiciach. Na štart sa postavilo 38 účastníkov tejto cyklotúry, medzi nimi aj prvá žena v peletóne pani Mária aj s manželom. Ešte pred štartom ju oficiálne v peletóne privítal Miro Bílik a poprial jej šťastnú cestu. Ďalším oživením peletónu boli technické problémy s veľkým bicyklom Pepu Zimovčáka, ktorý v priebehu dvoch kilometrov musel meniť dva bicykle. Na jednom z nich zlomil hlavný rám a na druhom mu praskli riaditká. Stalo sa tak pri stúpaní na Sorošku, kedy je na riaditká vyvíjaný veľký tlak. Preto sme boli svedkami zvláštnej situácie, kedy líder peletónu neprišiel prvý, ale posledný na vrchol kopca Soroška. Tam ho už čakali všetci účastníci peletónu. Do cieľa sa nič zvláštne v peletóne neudialo. Až na to, že kopce poriadne preverili cyklistov a donútili ich, spolu so slnečným počasím, siahnuť si až na dno svojich síl. V priebehu etapy sa vypilo až 80 litrov jontových nápojov. Len pre názornosť v 1. etape, ktorá bola skoro o 50 kilometrov dlhšia sa vypilo len 30 litrov. Námaha však stála za to. Na námestí v Revúcej na cyklistov čakali občania, hudba a kultúrny program. Peletón privítala primátorka pani MVDr. Eva CIREŇOVÁ, ktorá poďakovala organizátorom, že si vybrali Revúcu za etapové mesto a odovzdala im symbolický šek na 200 eur, ktoré poputujú na detskú onkológiu v Banskej Bystrici. Okrem financií poputujú z dnešnej akcie na onkologické oddelenie banskobystrickej nemocnice aj 4 koberce na hranie pre malých pacientov. Sú na nich motívy dopravného ihriska a rozprávkových postáv. Koberce špeciálne pre tento účel vyrobila a venovala firma REKOS Revúca. Po skončení oficiálnej časti programu navštívili účastníci peletónu múzeum v budove Prvého slovenského gymnázia, založeného v Revúcej v roku 1862."
Trasa 3. etapy: Revúca - Muránska Dlhá Lúka - Muráň - Muránska Huta - Červená Skala - Valkovňa - Pohorelská Maša - Pohorelá - Heľpa - Závadka nad Hronom - Polomka, časť Hámor - Polomka - Beňuš - Beňuš, časť Gašparovo - Bujakovo, časť Brezno - Brezno zad. Halny - Brezno - Valaská - Podbrezová - Podbrezová, časť Skalica - Podbrezová, časť Lopej – Banská Bystrica.
Tretiu etapu odštartovala primátorka Revúcej
MVDr. Eva CIREŇOVÁ presne o ôsmej hodine 10. júna. Po niekoľkých kilometroch sa pelotón zastavil pred Obecným úradom v Muráni. Dôvodom bolo spoločné fotografovanie s malými cyklistami, ktorí sa potom pridali k pelotónu. Celkový počet účastníkov v pelotóne tak dosiahol zatiaľ najvyššie číslo – 48. Druhá prestávka bola na Prednej Hore, kde účastníci pelotónu si po „peknom stupáku“ oddýchli návštevou Odborného liečebného ústavu psychiatrie. V poradí tretiu zastávku pelotónu by sme mohli nazvať pietnou. Celý pelotón sa zastavil pri pamätníku obetí železničného nešťastia v Polomke, kde položením kytice a minútou ticha si uctili pamiatku tých, ktorí 21.2.2009 tragicky zahynuli len pár metrov od cieľa svojej cesty. V Brezne bola prestávka na občerstvenie, ktorú účastníkom pelotónu spríjemnilo trio hudobníkov spevom a hrou na akordeóne. Netrvalo dlho a trio sa zmenilo na kvarteto zásluhou operného speváka Martina BABJAKA, ktorý sa k pelotónu pridal v Revúcej. Onedlho sa niesla breznianskym námestím pieseň Tota Heľpa v jeho podaní. Potom pelotón pokračoval do krajského mesta Banskej Bystrice na Námestie SNP, kde dorazil o 15.42 hod. Vybraní členovia pelotónu potom navštívili detských pacientov hematologického oddelenia Detskej fakultnej nemocnice a odovzdali im darčeky.
Trasa 4. etapy: Banská Bystrica - Sliač - Zvolen - Krupina - Hontianske Nemce - Sebechleby - Žemberovce - Levice - Kalná nad Hronom - Vráble - Veľký Lapáš - Nitra, príjazd cca 15:00.
Viac nájdete na: www.cyklistidetom.sk
FOTOGALÉRIA z 2. ETAPY:
{gallery}kultura/revuca/mtc{/gallery}
FOTOGALÉRIA z 3 ETPAY:
{gallery}kultura/revuca/mtc/2{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-