“Táto etapa patrila medzi tie kratšie, ale na strane druhej bola vrchársky náročnejšia. Peletón odštartoval ráno o 8.00 z pešej zóny pri Dolnej bráne v Košiciach. Na štart sa postavilo 38 účastníkov tejto cyklotúry, medzi nimi aj prvá žena v peletóne pani Mária aj s manželom. Ešte pred štartom ju oficiálne v peletóne privítal Miro Bílik a poprial jej šťastnú cestu. Ďalším oživením peletónu boli technické problémy s veľkým bicyklom Pepu Zimovčáka, ktorý v priebehu dvoch kilometrov musel meniť dva bicykle. Na jednom z nich zlomil hlavný rám a na druhom mu praskli riaditká. Stalo sa tak pri stúpaní na Sorošku, kedy je na riaditká vyvíjaný veľký tlak. Preto sme boli svedkami zvláštnej situácie, kedy líder peletónu neprišiel prvý, ale posledný na vrchol kopca Soroška. Tam ho už čakali všetci účastníci peletónu. Do cieľa sa nič zvláštne v peletóne neudialo. Až na to, že kopce poriadne preverili cyklistov a donútili ich, spolu so slnečným počasím, siahnuť si až na dno svojich síl. V priebehu etapy sa vypilo až 80 litrov jontových nápojov. Len pre názornosť v 1. etape, ktorá bola skoro o 50 kilometrov dlhšia sa vypilo len 30 litrov. Námaha však stála za to. Na námestí v Revúcej na cyklistov čakali občania, hudba a kultúrny program. Peletón privítala primátorka pani MVDr. Eva CIREŇOVÁ, ktorá poďakovala organizátorom, že si vybrali Revúcu za etapové mesto a odovzdala im symbolický šek na 200 eur, ktoré poputujú na detskú onkológiu v Banskej Bystrici. Okrem financií poputujú z dnešnej akcie na onkologické oddelenie banskobystrickej nemocnice aj 4 koberce na hranie pre malých pacientov. Sú na nich motívy dopravného ihriska a rozprávkových postáv. Koberce špeciálne pre tento účel vyrobila a venovala firma REKOS Revúca. Po skončení oficiálnej časti programu navštívili účastníci peletónu múzeum v budove Prvého slovenského gymnázia, založeného v Revúcej v roku 1862."
Trasa 3. etapy: Revúca - Muránska Dlhá Lúka - Muráň - Muránska Huta - Červená Skala - Valkovňa - Pohorelská Maša - Pohorelá - Heľpa - Závadka nad Hronom - Polomka, časť Hámor - Polomka - Beňuš - Beňuš, časť Gašparovo - Bujakovo, časť Brezno - Brezno zad. Halny - Brezno - Valaská - Podbrezová - Podbrezová, časť Skalica - Podbrezová, časť Lopej – Banská Bystrica.
Tretiu etapu odštartovala primátorka Revúcej
MVDr. Eva CIREŇOVÁ presne o ôsmej hodine 10. júna. Po niekoľkých kilometroch sa pelotón zastavil pred Obecným úradom v Muráni. Dôvodom bolo spoločné fotografovanie s malými cyklistami, ktorí sa potom pridali k pelotónu. Celkový počet účastníkov v pelotóne tak dosiahol zatiaľ najvyššie číslo – 48. Druhá prestávka bola na Prednej Hore, kde účastníci pelotónu si po „peknom stupáku“ oddýchli návštevou Odborného liečebného ústavu psychiatrie. V poradí tretiu zastávku pelotónu by sme mohli nazvať pietnou. Celý pelotón sa zastavil pri pamätníku obetí železničného nešťastia v Polomke, kde položením kytice a minútou ticha si uctili pamiatku tých, ktorí 21.2.2009 tragicky zahynuli len pár metrov od cieľa svojej cesty. V Brezne bola prestávka na občerstvenie, ktorú účastníkom pelotónu spríjemnilo trio hudobníkov spevom a hrou na akordeóne. Netrvalo dlho a trio sa zmenilo na kvarteto zásluhou operného speváka Martina BABJAKA, ktorý sa k pelotónu pridal v Revúcej. Onedlho sa niesla breznianskym námestím pieseň Tota Heľpa v jeho podaní. Potom pelotón pokračoval do krajského mesta Banskej Bystrice na Námestie SNP, kde dorazil o 15.42 hod. Vybraní členovia pelotónu potom navštívili detských pacientov hematologického oddelenia Detskej fakultnej nemocnice a odovzdali im darčeky.
Trasa 4. etapy: Banská Bystrica - Sliač - Zvolen - Krupina - Hontianske Nemce - Sebechleby - Žemberovce - Levice - Kalná nad Hronom - Vráble - Veľký Lapáš - Nitra, príjazd cca 15:00.
Viac nájdete na: www.cyklistidetom.sk
FOTOGALÉRIA z 2. ETAPY:
{gallery}kultura/revuca/mtc{/gallery}
FOTOGALÉRIA z 3 ETPAY:
{gallery}kultura/revuca/mtc/2{/gallery}
{jcomments on}






























Minulý týždeň sme vás informovali o tom, že 8. júna 2010 odštartuje v Novej Sedlici na východnom Slovensku medzinárodná charitatívna cyklotour, pod názvom Na bicykli deťom. Cieľom tohto projektu je osloviť verejnosť na Slovensku i v Čechách a spojiť všetkých, ktorí chcú pomôcť onkologicky chorým pacientom a ich rodinám. Organizátorov vedie svetoznámy jazdec na vysokom bicykli Josef Zimovčák, ktorý je aj tvárou projektu. V priebehu akcie navštívia účastníci šesť nemocníc, kde sa liečia onkologicky choré deti, a odovzdaju im finančnú podporu. Dňa 9. júna jej druhá etapa prešla z Košíc až do Revúcej (dĺžka 115 kilometrov, 1380 metrov výškového prevýšenia a 7 hodín jazdy aj s prestávkami. Prestávky trvali spolu približne hodinu). V denníku cyklistickej jazdy sa k tomuto dňu uvádza:
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-