streda, 23 december 2015 18:52

Zborník z Lubeníka - neznámy poklad Gemera Doporučený

Napísal(a) Lucia Koreňová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Lubenik Krst aMnohí z nás si bez hudby nevedia predstaviť život. Dôkazom toho, že to tak bolo aj v minulosti je lubenícky zborník, dielo možno neznámeho učiteľa pôsobiaceho na niektorej z vynikajúcich škôl v Gemeri. Súbor skladieb tohto anonymného notovaného rukopisu z druhej polovice 19. storočia, sa pravdepodobne viaže na pôsobenie organistu, ktorý si zapisoval hudbu hrávanú počas bohoslužby v kostole, pri vyučovaní hudby, či pri domácom muzicírovaní. Zachytával hudbu zo svojho okolia hrávanú pri rôznych svetských príležitostiach súkromného a spoločenského života napríklad na zábavách a rodinných oslavách.

Zborník bol objavený v Lubeníku v dome Samuela Nováka, učiteľa na tamojšej škole evanjelickej cirkvi a. v. (v rokoch 1873 – 1909) a od roku 1937 je uložený v oddelení hudobných rukopisov Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine (sign. B IV/3). Nie sú v ňom uvedené žiadne poznámky o mieste a čase vzniku, o jeho majiteľovi či zapisovateľovi, ani o autoroch skladieb. Na zborníku chýba titulný list a evidentne aj niekoľko strán pôvodného rukopisu.

Zborník z Lubeníka prináša skladby rozmanitého geografického pôvodu, ktoré však majú svoje náprotivky v prameňoch inštrumentálnej hudby zo 17., i prvej polovice 18. storočia v podobe konkordancií, variantov, resp. vo výraznom uplatnení dobových tancov ako vôbec najrozšírenejšieho repertoáru inštrumentálnej hudby 16. – 18. storočia. Najviac konkordancií spája lubenícky zborník s prameňmi klávesovej hudby z druhej polovice 18. storočia, predovšetkým so Zborníkom Jána Adama Šantracha (1757 – 1770), Zborníkom Jána Fabricza (1760 – 1770), gemerského učiteľa (obidva sa zachovali na fare ev. cirkvi a. v. v Štítniku) a so zborníkom Musaeum Pantaleonianum (okolo roku 1769) františkánskeho pátra Pantaleona Roškovského. Európsky repertoár sa do týchto prameňov dostával pravdepodobne prostredníctvom Viedne, často však dochádzalo k zmiešavaniu prvkov jednotlivých kultúr.
Tradovanie skladieb pod rôznymi názvami, v rôznych variantoch, naznačuje používanie viacerých predlôh zápisu – odpisov, tlačí, ale aj šírenie repertoáru „ústnym podaním“, živou interpretáciou, pri ktorej hudobníci získavali inšpiráciu na ďalšie fixovanie a uvádzanie skladieb. V zborníkoch kompozícií pre klávesové nástroje i v zbierkach ansámblovej hudby z prostredia šľachty a meštianstva nachádzame neraz identické skladby, určené však pre rozličné obsadenie. V porovnaní s repertoárom prameňov inštrumentálnej hudby zo 17. a prvej polovice 18. storočia z územia Slovenska, kde sa prelínajú skladby európskej hudobnej tradície s domácimi ľudovými tancami a piesňami, vidno v lubeníckom zborníku príklon výlučne k európskej hudbe. Jej rozšírenie na našom území okolo polovice 18. storočia je značné v dôsledku posilnenia rakúsko-nemeckého vplyvu a európskej orientácie v Uhorsku po Satmárskom mieri roku 1711. Ťažisko repertoáru tvoria dobové tance, najmä menuety a polonézy, ktoré sa stávajú módou a vzájomne sa ovplyvňujú.
Druhá časť lubeníckeho zborníka obsahuje pestrú paletu svetských skladieb, zapísaných pre čembalo, výber týchto skladieb sa stal základom pre CD-nahrávku súboru pre starú hudbu Solamente naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je huslista Miloš Valent. Špecifickosť tohto súboru vyplýva z ojedinelého prístupu k interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Zásadné je používanie dobových nástrojov a hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch. Zámerom CD-nahrávky je poukázať aj na tento aspekt „života“ skladieb v rozličnom inštrumentálnom obsadení podľa dobových zvyklostí. Tance i netanečné skladby lubeníckeho zborníka, dodatočne pospájané do zostáv, zaznievajú v zápise pre čembalo, ale aj v úprave pre komorný inštrumentálny súbor s využitím sprievodných nástrojov dobovej tanečnej hudby – huslí, violy, violončela, čembala, priečnej flauty, zobcových fláut.
Do dnes neznámy poklad reprezentuje v dejinách hudobnej kultúry na Slovensku sféru mestského hudobného života a mestských hudobníkov v období raného klasicizmu a zároveň patrí do bohatého kultúrneho dedičstva Gemera a Malohontu.
Uvedenie CD Zborníka z Lubeníka do života ste mali možnosť vidieť 27. novembra 2015 v Rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a Pavla po koncerte Slovenské Vianoce súboru Solamente Naturali odohraného v rámci festivalu Revúckych adventných koncertov, organizovaného občianskym združením Quirinus, ktoré v spolupráci s ďalšími inštitúciami svojim poslucháčom sprístupňuje kultúrne dedičstvo Gemera nielen z oblasti hudobnej vedy, ale aj literatúry a histórie. Spoločne nové CD čerstvým ihličím pokrstili starosta obce Lubeník Ľubomír Kisel, primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár a zástupca primátora mesta Revúca Ing. Július Buchta. Nové CD Zborník z Lubeníka máte možnosť zakúpiť si v kníhkupectve KnihArt v Revúcej.
Zdroj: Miriam Das Lehotská, Collection of Lubeník
Text: Lucia Koreňová
Foto: Ing. Maroš Detko

 

Čítať 8371 krát Naposledy zmenené utorok, 29 december 2015 13:44

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.