Nižná Slaná (19)
(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (5)
Napísal(a) M. Gallík
Stručný nižnoslanský nárečový slovník
A
|
|
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (4)
Napísal(a) M. Gallík
Charakteristika gemerských nárečí
Gemerské nárečia sa zaraďujú do areálu stredoslovenských nárečí, presnejšie do jeho juhovýchodnej skupiny, a z hľadiska veľkého teritoriálneho rozsahu i vplyvom geografických osobitostí regiónu sú pestré a vo viacerých znakoch odlišné. Osobitne vo východnej polovici gemerskej nárečovej oblasti vplýva na ich charakter aj blízkosť východoslovenských dialektov.
Vlastné gemerské nárečia rozdeľuje najprehľadnejšie Š. Tóbik, ktorý hovorí o nárečiach:
– juhozápadného Gemera,
– stredného Gemera,
– východného Gemera (východogemerské nárečia, nárečia Slanskej doliny, slanskodolinské nárečia).
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (3)
Napísal(a) M. Gallík
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. Gallik
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (1)
Napísal(a) M. Gallík
Predslov
Cieľom tohto spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú už mediálne známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto podobe sú zaznamenané prvý raz. Pôvodný zámysel nahrať piesne z tohto výberu na nosič prekazila pandémia COVID 19 začiatkom roku 2020. Pandémia zastavila našu činnosť na dva roky. Našťastie sa v roku 2019 podarilo zhotoviť zvukové záznamy, podľa ktorých Ing. Ondrej Hlaváč spracoval notové zápisy ľudových piesní.
Rieka Slaná sa sfarbila dočervena, čo je vo veci? Čaká sa na výsledky z laboratória
Napísal(a) O. Rozložník
Rieka Slaná sa v polovici februára sfarbila dočervena. Situáciu na rieke Slaná monitorujú Okresný úrad (OÚ) Rožňava, Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) i štátny podnik Rudné bane.
Príčinou je vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava. Potvrdil to štátny podnik Rudné bane.
Železité vody
„Táto baňa sa pomaly zatápala, pred dvoma týždňami to začalo vytekať. Spodné banské vody sú železité, spôsobuje to sfarbenie vody dočervena,“ povedal starosta obce Tibor Jerga.
Na Deň obce v Nižnej Slanej sa stretnú zástupcovia banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od
Aj v tomto prvom septembrovom týždni sa v našom regióne uskutoční niekoľko zaujímavých podujatí. Oznamujú nám to niektoré plagáty, ktoré na nich niektoré obce či spoločenské organizujú, alebo formou pozvánok pozývajú na tieto podujatia. Takým je napríklad 13. stretnutie zástupcov banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční v rámci Dňa obce v Nižnej Slanej v dňoch 3. a 4. septembra 2021. Nižná Slaná privíta banícke spolky, mestá a obce zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska a samozrejme aj ostatných, ktorí majú záujem prísť a zúčastniť sa pripravovaného programu. Po Rožňave je táto obec druhou z nášho regiónu, ktorá bude hostiť zástupcov banských miest a obcí.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-