Plešivec (7)
Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor v Plešivci zorganizovali v piatok 6. mája 2022 oslavy sv. Floriána vo dvore kultúrneho domu. Deti z Materskej školy a škôl v obci sa striedali v hodinových intervaloch. Všetky skupiny detí boli privítané, bol vysvetlený význam sviatku sv. Floriána – patróna hasičov a záchranárov. Svoju techniku prezentovalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Plešivci a dobrovoľné hasičské zbory okresov Rožňava a Revúca – Plešivec, Silica, Slavošovce, Jelšava a Gemerská Ves. Deti si mohli popozerať hasičské a policajné autá, mohli si vyskúšať „hasenie požiaru hotela“ a prezrieť si výstavu hasičských áut lepených z papiera.
Blížil sa čas obeda, kedy bolo prítomných najviac detí, a vtedy domáca jednotka vykonala ukážku hasebných prác z CAS 15 IVECO DAILY. Hasil sa „záhradný domček“ na dvore kultúrneho domu.
Zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých v Plešivci s hasičskou penou
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec v piatok 13. augusta 2021 už po niekoľkýkrát organizovala zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých. Stalo sa tak tradíciou, že dobrovoľní hasiči z Plešivca oslovili dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby im pre deti vyrobili hasičskú penu.
Tento rok to bolo iné v tom, že penu vyrobili spoločne, a tak urobili radosť pre všetkých, ktorí si v nej zašantili.
Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na spoločné podujatie niekedy nabudúce.
Spomienka na Troch sokolov - Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera a Michala Bakulínyho v Plešivci
Napísal(a) zlatica halková
Začiatok novembra už tradične patrí spomienke na Troch sokolov. Obec Plešivec, SZPB Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Plešivec, Dom Matice slovenskej Rožňava, SZPB Plešivec, za účasti žiakov ZŠ s VJS v Plešivci, tohto roku aj ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy, ako aj miestnych obyvateľov zorganizovali spomienkové stretnutie pri príležitosti odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho v roku 1848. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Zlatica Halková sa ujala sprievodných slov a privítala všetkých prítomných. Úvodom zarecitoval Radomír Znak zo ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy práve báseň od Francisciho Hoj traja sokoli a následne v pútavom príhovore podpredseda ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave p. Norbert Lacko
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-