Revúca (273)
Podradené kategórie
Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda
Napísal(a) Z. Jóbová
Inšpiráciou pre vytvorenie virtuálnej cesty na Mesiac je prvé slovenské sci-fi dielo z pera revúckeho rodáka Gustáva Reussa. Virtuálna realita umožní návštevníkom vstúpiť do sveta fantázie, zároveň však nadviaže na silnú tému mesta Revúca v regióne Gemer, ktorou je práve literatúra a vesmír. Tieto prvky sú súčasťou turistickej ponuky regiónu vo viacerých podobách.
Dominantným motívom virtuálnej reality je prvý literárny popis pokusu človeka odpútať sa od Zeme a dosiahnuť hranice vesmíru. Virtuálna realita je zložená z modelov a predstáv z autorovho vysnívaného sveta, strojov a mechanizmov, ktoré sa pokúšal zostrojiť a cestovať na mesiac, ktorý túžil sám preskúmať.
Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.
Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.
Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.
Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.
Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej na sklonku októbra ponúka
Napísal(a) J. Genčanský
Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka:
sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej
POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI
Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.
pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS
DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára
Revúcka literárna súťaž Cena Gustáva Reussa finišuje v Litterre
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 12. októbra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže vyvrcholí vyhlásením výsledkov, stretnutím autorov a hodnotiacej poroty v Revúcej. Finále prebehne 25. októbra 2024 o 18.00 v novovytvorenej kultúrnovzdelávacej inštitúcii Litterra, ktorá sa charakterizuje aj ako „priestor pre fantáziu“. Ideálne miesto pre zhodnotenie súťaže v písaní poviedok v žánri sci-fi a fantasy.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n.o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, bol rodák z Revúcej. Pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Autor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
Aj v tomto týždni vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v tomto týždni Vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej:
******************
19. septembra 2024 od 14.00 do 18.00 pred MsKS
VECI VEREJNÉ S PRÍBEHOM
Ak chcete niečo predať alebo niečo kúpiť, toto je vaša príležitosť.
*****************
21. septembra 20278 o 17.00 divadelná sála MsKS
ŠLÁGER PARÁDA
Hudobno-zábavný program plný výbornej nálady, galakoncert hviezd TV Šláger. Vstupné v predpredaji 12.- €, v deň koncertu 13.- € Predpredaj vstupeniek: MsKS Revúca, sekretariát č.dverí6, 058/ 28 515 71.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
* * * * *
JAVISKOVÁ ZÁBAVNÁ SHOW s Kobielskym a Tůmom nedeľa 15. septembra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsDK
Show PREVÁŽNE NEVÁŽNE je zábava, ktorá vás rozveselí a dostane do vynikajúcej nálady. Predstavia sa Vladimír Kobielsky, Filip Tůma, Helena Krajčiová a Adam Bardy. Hosťom bude spevák a hudobník Dávid Bílek. Na záver autogramiáda!
Režijne pripravil Michal Spišák, hosťujúci režisér revúckej „Svadby pod Kohútom“.
Spomienková slávnosť pri príležitosti 200. výročia narodenia revúckeho dejateľa Samuela Ormisa
Napísal(a) Ľ. Lacjaková, D. Kohout Lamperová
Využite pozvanie do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO V REVÚCEJ POZÝVA
na letné podujatia
* * *
Prvého júla 2024 uplynulo 200 rokov od narodenia vynikajúceho revúckeho rodáka SAMUELA ORMISA.
Miestny odbor Matice Slovenskej v Revúcej, Súkromná stredná odborná škola v Revúcej, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Revúca a Mesto Revúca organizujú spomienkovú slávnosť
v nedeľu 7. júla
09.30 slávnostné Služby Božie
Viac...
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pripravilo na začiatok mája zaujímavý program
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na podujatia v tomto týždni s nasledujúcim programom:
od 2. do 4. mája 2024
Súťažná divadelná prehliadka ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA 2024
Z programu vyberáme: Štvrtok 2. máj 10.00 slávnostné otvorenie, 10.10: Vlastenci - divadelné predstavenie Divadla Havran (ZUŠ Rimavská Sobota).
2. mája 2024
17.00 MOJA DOBA AKVARELOVÁ – vernisáž výstavy Pavla Ožďániho
vo výstavnej sieni MsKS | potrvá do 7. júna 2024
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jg
Z Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-