Revúca (273)
Podradené kategórie
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
Napísal(a) Ondrej DobošSedemdesiate prvé výročie oslobodenia mesta Revúca si uctila aj podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková
Napísal(a) Martina Urbanová
Každý z nás občas pocíti vnútorný impulz zmierniť svoj každodenný, neraz vybičovaný pracovný rytmus a pracovné tempo. Nielen oddych, ale tiež túžba po stretnutí s príjemnými ľuďmi, známymi aj neznámymi, vedie naše kroky do krásne vyzdobenej plesovej siene. A práve na takú sa v sobotu, 16. januára 2016 premenila bielo-červeno
Betlehemské svetlo už horí aj v revúckych domácnostiach
Napísal(a) M. Urbanová
Počas štvrtej adventnej nedele (20.12.2015) sa o 15:00 hodine pri Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca v Revúcej odovzdávalo Betlehemské svetlo, ktoré do mesta už deväťnástykrát doniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka Mária Sviežená, ktorá celý program otvorila. Potom sa mnohopočetnému publiku tradične prihovorila primátorka mesta Eva Cireňová, rímskokatolícky pán farár Pavel Bodnár a evanjelická pani farárka Danica Hudecová. Zaželali krásne, požehnané Vianoce a šťastný nový rok 2016.
Veselý Krašún v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Koreňová
Radosť, oddych a vianočná pohoda, tieto štyri slová aj tento rok vystihovali atmosféru v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, v dňoch od 10. do 11. decembra 2015. Predajná výstava - Veselý Krašún v múzeu zapôsobila nielen výrazom, ale hlavne bohatým a pestrým obsahom z dielničiek našich miestnych kreatívnych ľudí. Svojimi ručne robenými výrobkami sa prezentovali nielen šikovné ruky z Revúcej, ale aj z Muráňa, Jelšavy a Hrnčiarskych Zalužian, Svojimi výrobkami nás ohúrili manželia Böhmerovci, Danka Moldová, Oľga Hižnayová, Tonka Meriačová, Alicka Dubecká, Renka Zacherová, Janka Klimentová, Katka Sentandrášiová, Vierka Guliariková, Tatianka Brezinská, Mirka Matejková, Janka Ormisová,
Vôňa punču, vínka, medoviny a kapustnice lákala Revúčanov
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 4. a v sobotu 5. decembra 2015 revúcke námestie doslova dýchalo predvianočnou atmosférou. Pre obyvateľov a jej návštevníkov bol okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia vianočných gastrošpecialít a pečiva. O 10:00 hodine sa otvorili vianočné trhy a súťaž vo varení kapustnice, do ktorej sa zapojilo až 9 tímov.
Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ takmer 30 rokov prevádzkuje Mesto Revúca
Napísal(a) Borošová
Mesto Revúca prevádzkuje Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ už takmer 30 rokov. Pôvodným prevádzkovateľom bol Okresný úrad v Revúcej, no od roku 2002 patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie opatrovateľskej služby už nevyhovovalo súčasným hygienickým normám, v rokoch 2010-2011 bola realizovaná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácie tohto zariadenia, ktorá bola financovaná zo zdrojov EÚ so spolufinancovaním mesta v celkovej hodnote 1 452 000 €.
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera v sobotu 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov opustil PhDr. Ján Bendo.
Ťažko hľadať slová útechy, ktoré by vedeli utíšiť žiaľ jeho najbližších, keď bolestná smrť urobila koniec všetkému práve v dobe prichádzajúceho adventu.
Ján Bendo sa narodil 29. augusta 1946 v Mokrej Lúke. Navštevoval gymnázium a hudobný odbor v ľudovej škole umenia. Ako člen spevohry bol prijatý do Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Po absolvovaní filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore pre vzdelanie a výchovu dospelých so špecializáciou Teórie a sociológie kultúry, vykonal štátnu rigoróznu skúšku a bol promovaný na doktora filozofie.
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera zastihla smutná správa. Dňa 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov zomrel PhDr. Ján Bendo, ktorý až do odchodu do dôchodku pracoval ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Jeho vzťah ku kultúre a zvlášť k ľudovej sa prejavil už od mladých rokov, keď aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka. Patril k prvým členom kapely Rytmus 60. V spomínaných telesách sa vyprofiloval ako hudobník i spevák - sólista. Okrem svojich pracovných povinností nevynechal i ďalších svojich koníčkov, najmä fotografovanie a vo voľnom čase aktívne prispieval aj na stránku Maj Gemer.



































V pondelok, 25. januára 2016 o 13:00 hodine sa pred pomníkom na Námestí slobody uskutočnili spomienkové oslavy 71. výročia oslobodenia mesta Revúca, ktoré každoročne organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej a Mesto Revúca.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-