Revúca (273)
Podradené kategórie
KONTRABAS V REVÚCEJ JE DIVADELNÝ SVIATOK STOROČIA
Napísal(a) J. Genčanský
Martin Huba má 79 rokov.
Pre herca, ktorý ovláda telo, znamenajú pribúdajúce roky rastúce umelecké skúsenosti. Zrelý umelec v takom veku, obnažujúc na javisku svoje vnútro, vydáva divákovi napospas svoju dušu.
Tak ako múdry starý človek nás môže poučiť a v mnohom dovzdelať, tak starý umelec na javisku sa vyzlieka donaha a o každom odovzdanom pocite svedčí vlastným životom. Nota bene, ak je na tej bíne celkom sám!
Huba je synom dvoch národných umelcov. Otec Mikuláš pochádzal zo Spiša, bol jedným z prvých profesionálnych hercov Slovenského národného divadla v Bratislave a tam sa aj oženil so Záhoráčkou, sopranistkou v opere SND. Syn Martin teda celkom prirodzene vyrastal v umeleckej atmosfére a po absolvovaní herectva na VŠMU prvé roky pobudol v košickom Štátnom divadle.
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.
Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
Názvy revúckych ulíc a námestia do roku 1990
Napísal(a) S. Oravcová
Pomenúvanie ulíc a námestí bolo stále ovplyvnené spoločensko-politickou situáciou. V období socializmu boli preferované názvy pripomínajúce udalosti alebo osoby, ktoré úzko súviseli s dejinami KSČ. Tieto vymenili názvy predchádzajúceho režimu Slovenského štátu. Pre pomenúvanie ulíc a námestí sú potrebné odborné vedomosti najmä z histórie mesta, jeho regiónu a z jeho historického vývinu.
Pri navrhovaní názvov ulíc by sa malo vychádzať približne z týchto aspektov:
Chotárne názvy (Budovateľská ulica – Pod Úkorovou)
História mesta – remeselná výroba (Muránska únia)
Bývalé názvy ulíc (Muránska ulica)
Osobnosti, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Revúcej (Škultétyovci, Nandrássy, Lojko, Maliakovci, R. Homola a pod.)
Osobnosti republikového významu (M. R. Štefánik)
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
Napísal(a) P. Poboček
O dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šťastia lavička, Soľ nad zlato..., kto by nepoznal rozprávky Pavla Dobšinského s týmito názvami, ktoré nás, skôr narodených, sprevádzali naším detstvom.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa konala 24. júla 2022 vernisáž výstavy „Objatie detstva“. Nápad a realizácia celého projektu pochádza z dielne Ivany Jackuliakovej. Pani Ivanka je klobúčnička, výrobkyňa párt (pokrývok hlavy), čeleniek, ktoré sú nosným prvkom vystavených fotografií. Spolu s fotografkou Petrou Rapčanovou vytvorili atraktívne fotozábery, ktoré odkazujú na Dobšinského rozprávky.
Tieto dámy dva roky po sebe vytvorili originálne kalendáre Zrniečka Gemera-Malohontu (2021) a Labyrint Dobšinského rozprávok (2022).
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Napísal(a) Ondrej Doboš
Cyklistické preteky na našom území v minulých rokoch sú pre našincov veľmi vzácnym podujatím. Najmä, keď ich objavíme vo filmovej, alebo obrazovej forme. Jedným z tých, ktorí sa usilovali pre budúce generácie uchovať takéto vzácnosti v akejkoľvek forme bol o. i. aj Filmový klub Revúčan. Medzi jeho členov patril aj pán Peter Poboček, ktorého poznáme ako autora foto i video materiálov. Jeho archív sa občas ukazuje aj na našej stránke Maj Gemer, aby prítomným dokázal, že aj pred 50 a viac rokmi boli u nás ľudia, ktorí sa snažili vtedy jednoduchou prácou čo najviac dokumentovať dianie v rôznych častiach Gemera, a to z rôznych oblastí jeho života. Pritom o digitalizácii a internete nebolo nielen u nás ani chýru, ani slychu.
Včera (21.7.2022) v centre mesta pribudli Revúčanom zhmotnené postavy z literárnych diel, ktoré sa viažu priamo k mestu, či ku Gemeru.
Na slovenské ľudové rozprávky, ktoré začali zbierať revúcki Reussovci a neskôr vydal súhrnne Pavol Dobšinský, odkazujú kovové postavy: Laktibrada pri lavičke pred Kohútom a aj Popolvár s hlavou draka vo víťaznom postoji, ktorý bude už „naveky prikovaný“ na pľaci za Mestským úradom.
Na prvé literárne sci-fi dielo vôbec si spomeňte pred Mestským domom kultúry, keď sa budete fotiť v balónovom koši vzduchoplavca Krutohlava, ktorý sa odvážil letieť obrovským parným balónom na Mesiac, ba aj ďalej... Že to bolo iba vo vízii jeho autora Gustáva Maurícia Reussa v románe Hviezdoveda, je detail. Lebo Gustáv Reuss, revúcky lekár a botanik z polovice 19. stor. bol skutočný a jeho dielo literárne i odborné je stále živé... Napríklad v úvode k svojej Hviezdovede píše prorocké vety:
Primátor mesta Revúca Július Buchta bude opäť kandidovať na svoj post
Napísal(a) L. Goliášová
Súčasný primátor Revúcej Ing. Július Buchta, ktorý vedie mesto od roku 2018, sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o tento post. Jeho plánom je nadviazať na doterajšie úspechy samosprávy počas posledných štyroch rokov a ďalej rozvíjať mesto Revúca.
„Vždy som bol zástancom toho, že činy sú viac ako rečnenie a sťažovanie. Výhovorky vie hľadať každý. Ja som si radšej s mojím tímom vyhrnul rukávy. Spoločne s vami, Revúčania, sme zvládli pandémiu a dokázali sme pomôcť aj tam, kde štát zlyhal. Popritom sme ďalej pracovali na našej vízii fungujúcej Revúcej, ktorá je príjemným mestom na žitie. Nesedeli sme doma na stoličke, ale klopali na dvere vždy tam, kde bolo treba: či v Bratislave, alebo v Banskej Bystrici,“ hovorí Július Buchta.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja pani Beáty Zacharovej
Napísal(a) J. Genčanský
Na samom začiatku módy bol figový list. Nosila ho Eva a zviedla Adama: ochutnal zakázané ovocie. Vzápätí ich vyhnali z raja... Od tých čias sa často stáva, že zakázané ovocie najlepšie chutí a pripomína v niečom stratený raj.
V piatok večer 6. mája 2022 sme v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja... Plody práce šikovných rúk, tvorivého ducha a výtvarného vkusu. Otvorili sme výstavu artefaktov, ktoré vyprodukovala za dva roky jediná šikovná dáma, keď sa nenechala nikým a ničím odradiť, ale naopak – nechala sa unášať vlastnou fantáziou a viedla svoje šikovné prsty invenčne a s láskou. K materiálu i k ľuďom, na ktorých už pri šití myslela.
DIVADELNÉ OZVENY – po 47. ročníku Zochovej divadelnej Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Po víkendovej divadelnej prehliadke sa vraciame fotografiami k predstaveniam a sprievodným aktivitám tradičnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Sviatok divadla sa začína
Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej (doslova) odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla . Spoločne ju otvorili riaditeľky – Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri. Zároveň sa dámy poďakovali za obetavú aktivitu v ochotníckych súboroch v našom regióne.
„Skutočná láska nikdy nič nepotrebuje, vždy len dáva.“ – Gándhí
Všetci máme vo svojom vnútri nevyčerpateľné zásoby lásky. Je jej toľko, že ňou nemusíme šetriť a môžeme svoju lásku rozdávať.
Všetkými smermi vyžarujte okolo seba bezpodmienečnú lásku a spoznáte ju v plnej sile. Keď sa o svoju lásku podelíte, niekoľkonásobne sa vám vráti. Čím viac lásky dávate, tým viac jej máte a tým ste bohatší! Láska je to najkrajšie, čo môžete získať a láska je to najcennejšie, čo môžete stratiť.
Ľudskou pripomienkou čírej lásky a jej potreby medzi ľuďmi bol aj dnešný valentínsky sviatok... Preto sme sa aj v Revúcej chceli podeliť s vami o dobrú, radostnú náladu z prvých láskavých slnečných dní, zo srdečných ľudských úsmevov, zo smiechu a rozdanej radosti.
Viac...
Občania Revúcej si pri pamätníku na Námestí slobody pripomenuli sedemdesiate siedme výročie oslobodenia mesta spod fašizmu
Napísal(a) J. Genčanský„TVOJA OBÝVAČKA NA ULICI“ * Revúca sa stala slovenským Mestom kultúry 2022
Napísal(a) Juraj Ge
Mesto Revúca, aj s celým regiónom Gemer, sa definitívne stala historicky v poradí štvrtým slovenským Mestom kultúry po doteraz úspešne zrealizovaných projektoch miest Banská Štiavnica, Nové Zámky a tohtoročného Mesta kultúry Stará Ľubovňa.
„Mesto Revúca dlhodobo hľadá a potrebuje nový rozvojový impulz. V kultúre vidíme príležitosť na zásadnejšiu zmenu kvality života v meste a v regióne,“ hovorí Karin Kilíková, riaditeľka programovej rady projektu, ktorý súťažil o prestížny titul Mesto kultúry. A stalo sa! Revúca v súťaži Fondu na podporu umenia zvíťazila s programom, ktorý nesie názov Prepni na Revúcu, lebo cieľom je vytiahnuť obyvateľov a obyvateľky Revúcej a Gemera z vlastných obývačiek a zapojiť ich do verejného kultúrneho diania v meste. Stlačiť tak na pomyselnom TV ovládači v ich vlastnej obývačke tlačidlo „MESTO“.
„LITERATÚRA JE OBČAS TVRDÝ CHLEBÍK“ Obnovená literárna súťaž Cena Gustáva Reussa
Napísal(a) N.Durančíková
Mesto Revúca sa môže pýšiť viacerými významnými osobnosťami a jednou z nich je aj Gustáv Maurícius Reuss. Rodák z Revúcej, ktorý ako prvý napísal prvé sci-fi dielo Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava. Gustáv Reuss bol pre Revúčanov niečo ako druhý Jules Verne, alebo možno aj prvý, pretože Reussov rukopis vznikol o sedem rokov skôr ako prvý román od svetovo najznámejšieho fantastu Julesa Verna.
A práve preto bola na jeho počesť pomenovaná literárna súťaž v písaní sci-fi a fantasy poviedok. (Pozn. red. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav.) Po dvadsiatich rokoch bola súťaž obnovená a po predchádzajúcej prvej sérii jedenástich ročníkov má za sebou nový nultý ročník. S iniciatívou obnovenia súťaže prišla riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Revúcej Karin Kilíková: „Primárnym cieľom súťaže je hľadanie literárnych talentov. Súťaž má byť akýmsi odrazovým mostíkom pre začínajúcich, ale aj skúsených autorov, aby sa ich tvorba dostala do povedomia čitateľov.“
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-