Takto sa povstalecký básnik Michal Tatranský v básni List poľnej pošty, oslovujúc vlastnú matku, prihováral budúcim generáciám, teda nám všetkým. Je jasné, že o „vine a odpustení“ nemôže byť ani reči, lebo povstaleckým hrdinom patrí úcta a poďakovanie. Ozbrojeným povstaním pred 76 rokmi náš národ celému svetu dokázal, že sa nezmieri s fašistickou okupáciou a že si slobodu vybojuje aj za cenu najsvätejších obetí.
Aj v Revúcej sme si pripomenuli 76. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania občianskym zhromaždením pri pamätníku na Námestí slobody
Organizátormi spomienkového podujatia 4. septembra 2020 boli Mesto Revúca a miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta a Mestské kultúrne stredisko. Po položení venca a kytičky vďaky vystúpili s príhovorom primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta a predseda ZO SZPB JUDr. Ján Kochan. Ten, okrem iného, pripomenul i podiel revúckeho rodáka generála Rudolfa Viesta, ako vojenského veliteľa Povstania, i jeho tragický koniec v nemeckom koncentračnom tábore po potlačení SNP (pamiatku armádneho generála in memoriam Rudolfa Michala Viesta si pripomenieme v Revúcej spomienkovou oslavou 24. septembra 2020 v deň 130. výročia jeho narodenia).
Zhromaždených zhruba 250 účastníkov rozličného veku na spomienkovej slávnosti potom pozorne sledovalo krátke dokumentárnopoetické pásmo o SNP a udalostiach, ktoré k nemu viedli. Účinkovali v ňom Slavomíra Nikmonová, Juraj Genčanský a zborové piesne zaspieval Spevácky zbor Quirin pri ZUŠ Revúca.
Po vojne bolo mnoho smútku – veľa otcov, matiek, detí, bratov či sestier padlo v boji. Ale živí na svojich mŕtvych nezabudli. Pripomínajú ich pomníky po celej našej domovine...
„Ty, domovina moja, plná krásy,
čo z hôr a dolín veniec uvila si
a stužkami riek si ho vyzdobila
– ako sa zdobí pri nedeli milá –
i líca tvoje kvitnú v kvete lúčin,
zdravie na poliach v žírnych lánoch pučí,
kaderie tmavé v podtatranskom lese,
jas očí tvojich v krištáľovom plese,
čo pri pohľade všetky žiale zhoja –
ty, krásavica moja!
Víchrice prešli takmer v svete celom –
a ty si synov mnohých pochovala,
priniesla obeť z toho svojho mála,
z chudoby, biedy, pre pokoj a lásku
pochovať navždy krutú dobu ťažkú.“
J. Genčanský
MsKS Revúca
Fotografie: Peter Poboček
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-