Na úvod treba pripomenúť najmä to, že spomienkové oslavy zorganizovali Mesto Revúca, Klub generálov SR, 2. mechanizovaná brigáda generála Viesta Pozemných síl z Prešova, Základná organizácia SZPB gen. Viesta v Revúcej, Múzeum prvého Slovenského gymnázia v Revúcej a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej.
Po kladení vencov jednotlivých delegácií, položil veniec k buste generála Viesta v doprovode zástupcov Ministerstva obrany SR aj plk. v. v. Ladislav Sládek.
Rodák zo Senca, syn železničiara, ako 16 a pol ročný chlapec ušiel pred prenasledovaním maďarskými fašistami do Rumunska, kde sa prihlásil do Červenej armády.
Za trest bol jeho otecko odtransportovaný do Srbska, pretože „neprevychovávali syna na „maďaróna“ a prezentoval sa ako „pansláv“! (Je smutné, že v dnešnej dobe je opäť pansláv nebezpečný element!) Je pravdou, že rodičom nič nepovedal, a tak bol vyhlásený za nezvestného.
Pri oslobodzovaní Budapešti bol ranený.
Po oslobodení Nových Zámkov (osobne bol na poľnom letisku pri Sládkovičove) žiadal od svojho veliteľa priepustku k návšteve rodiny v Nových Zámkoch. Samozrejme, že veliteľ si dal overiť jeho dôvody. Keď mu veliteľ oslobodeného mesta oznámil, že 17 ročný Ladislav Sládek je od júna 1944 nezvestný a rodičia o ňom nič nevedia.Veliteľ si ho pozval a opýtal sa ho, prečo klamal, že mal už 18 rokov. Lacko mu vysvetlil, že keď prvýkrát oznámil veliteľovi Červenej armády po prechode frontu v Rumunsku, že má len 16 a pol roka, tak ho poslal domov. Preto po „zajatí" ďalším veliteľom povedal, že už mal 18 rokov, ale „bumašku“ nemá, lebo by ho cez front nepustili. (Vyhovoril, sa, že ide do dediny na „druhej strane frontu“ k starkej po zemiaky.)Maďarský honvéd mu dal „zaucho“ a poslal ho, že môže ísť!
Po takmer roku, keď prišiel do strážneho domku na výhybke v Nových Zámkoch, kde rodičia a súrodenci bývali, takmer neveril vlastným očiam, že stanica bola celá v ruinách. (Vďaka pomoci západných spojencov ju zbombardovali americké lietadlá, lebo vraj tam boli vojenské transporty, žiaľ, boli to vozne s väzňami, vezúcimi sa do koncentračných táborov. Zahynulo viac ako 4.000 osôb.) Keď sa objavil vo dverách v uniforme čarvenoarmejca, tak mamička sa prekvapená pýtala, „čo chce“? A vtedy staršia sestra povedala „mami, veď je to náš Lacko!“
Veliteľ ho demobilizoval so zdôraznením: „Takých statočných vaša vlať potrebuje práve po oslobodení“! Ako „dôveryhodného“ ho prijali do mestskej milície k stráženiu verejného poriadku a majetku pred „rabovaním“.
Nuž, a po dovŕšení plnoletosti mu „nepomohlo“, že aktívne bojoval proti fašizmu, a dostal povolávací rozkaz k výkonu povinnej základnej vojenskej služby! A tak nastúpil na vojenskú prezenčnú službu!
Ako “mladoženáča“ ho nahovárali, aby ako odbojár sa stal vojakom z povolania. Lacko to síce odmietol, ale „politruci“ zašli za pani manželkou a oznámili jej, že Lacko by aj ostal slúžiť ako vojak z povolania, ale že pani manželka nesúhlasí. Nuž pani manželke oznámili, aké má výhodý vojak z povolania, dostane byt, manželka prácu... Manželka podpíslala, že súhlasí, aby sa manžel stal vojakom z povolania.
Tak sa ďalší jeho život ubral vojenskou kariérou, ktorú ukončil ako predseda Krajského výboru Zväzarmu v Banskej Bystrici.
Klub generálov SR mu pri príležitosti osláv SNP a organizovaní XI. ročníka Kvapky SNP udelil vyznamenanie Medaila generála Rudolfa Viesta III. stupňa.
V súčasnosti, kedy sa „červená armáda nenosí“, KG SR za zásluhy v boji proti maďarským a nemeckým fašistom ocenil plk. v. v. Ladislava Sládeka vyznamenaním Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta II. stupňa, ktoré mu z poverenia predsedníctva KG SR odovzdali generáli Marian Horský, Franatišk Bartko a Ján Čmilanský.
Po skončení odovzdávacieho aktu nášmu „červenoarmejcovi“ zahral na harmonikte frontovú „kaťušu“ člen KVH Viktor Brádňanský. Spomienky na frontové zážitky a „sila“ piesne v bojoch pookriali oslávenca až tak, že „paličku“ odovzdal manželke Ruženke a „zadupkal" si na rozlúčku symbolický „kazačok“!!!
Foto autor príspevku.
V Čiernom Potoku 1.10.2020
Predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu
JUDr. Jozef Pupala