V prvej polovici roku 1962 vtedajší riaditeľ Gemerského múzea Eugen Wágner (riaditeľ v rokoch 1960 – 1965) v snahe získať zbraň tohto typu, oslovoval rôzne organizácie, vojenské útvary, ale napríklad aj Ministerstvo národnej obrany Československa v Prahe. Po niekoľkých mesiacoch snaženia sa mu to napokon podarilo a z Delostreleckého technického učilišťa z Martina mu v júni 1962 poslali ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Táto zbraň bola pred viac než polstoročím pre odborných pracovníkov v múzeu tak trochu záhadou. Nápisy v cyrilike, štátny znak medzivojnovej Juhoslávie, zbrojovka v juhoslovanskom Kragujevaci ako výrobca... Preto sa v roku 1962 v popise k zbierkovému predmetu uvádza len strohý údaj, že ide o zbraň vyrobenú v Juhoslávii. Charakteristický vzhľad tejto zbrane však naznačoval, že má spojitosť s medzivojnovým Československom, Československou zbrojovkou Brno a jej vynikajúcim ľahkým guľometom vz. 26 (a jeho modifikáciami), ktorý je považovaný za jednu z najlepších zbraní svojho druhu. Guľomety vz. 26 boli exportované do celého radu krajín: Bolívie, Číny, Brazílie, Rumunska, Španielska, Juhoslávie, Afganistanu... Využité boli vo viacerých vojnových konfliktoch: rôznymi bojujúcimi stranami v druhej svetovej vojne, v čínsko – japonskej vojne, v čínskej občianskej vojne, vojne v Kórei, vojne v Indočíne alebo vojne vo Vietname.

V prípade nášho zbierkového predmetu však nejde v pravom zmysle o ľahký guľomet vz. 26, ale o jeho modernizáciu „ZB 30J“, ľahký guľomet určený na export do Kráľovstva Juhoslávie, v medzivojnovom období malodohodového spojenca Československa. Vypovedá o tom písmeno v jeho značení - „J“ ako Juhoslávia. Zbrane pre Juhosláviu začali byť vyrábané od prelomu rokov 1936 a 1937. Do konca júna 1938 bolo do Juhoslávie dodaných 15 000 ks guľometov. V juhoslovanskej armáde mali označenie „M 37“. Do spojeneckej Juhoslávie bola poskytnutá aj licencia na ich výrobu. Pre spustenie výroby bol dodaný aj materiál a komponenty. Časť zbraní tak bola za pomoci odborníkov z Československej zbrojovky Brno  a za využitia dodaného materiálu vyrobená aj priamo v Juhoslávii, v zbrojovke v Kragujevaci (dnes Srbsko). Z tejto série pochádza aj guľomet v zbierkach Gemersko-malohontského múzea. Ako výrobca už na ňom nie je uvedená Československá zbrojovka Brno, ale Vojnotechnicki zavod Kragujevac. Výroba bola v Kragujevaci začatá v apríli 1940. Po rozbití Československa, obsadení Čiech a po vzniku Protektorátu Čechy a Morava 15. marca 1939 sa výzbroj československej armády, ale aj výroba zbraní dostali do rúk Nemecka a Wermachtu, pred ktorými mali republiku brániť. Nemci tento typ ľahkých guľometov (vz. 26 a ZB 30) zaviedli do svojej výzbroje s označením „MG 30(t)“, kde „t“ je „tschechisch (český)“. Využívané boli v nemeckom Wehrmachte, ale napríklad aj u Waffen SS. Zbraň (vz. 26 aj ZB 30) využili Nemci pri všetkých svojich ťaženiach a na všetkých bojiskách.

6. apríla 1941 začala invázia Nemecka a Talianska do Juhoslávie. O niekoľko dní neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko. Po porážke Juhoslávie, v zbrojovke v Kragujevaci vyrobené zbrane, ale i súčiastky, a materiál na výrobu ďalších guľometov tohto typu, boli z Juhoslávie  prevezené do ríše, resp. Protektorátu Čechy a Morava. Takto sa späť do priestoru Československa pravdepodobne dostal aj náš zbierkový predmet a po vojne bol istý čas vo výzbroji Československej ľudovej armády, aby sa v roku 1962 z prostredia armády dostal do nášho múzea. 

Počas Slovenského národného povstania, ktorého 80. výročie si v tomto roku pripomíname, bol tento typ zbraní dôležitou súčasťou výzbroje povstaleckej armády, o čom svedectvo poskytuje aj archív a fotoarchív Gemersko-malohontského múzea.

RNDr. Ján Aláč