sobota, 10 december 2011 14:09

O víne s vínom a poéziou Doporučený

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Exkluzívny odborný článok: „Chuťové faktory ovplyvňujúce chuť a liečivé účinky vína“  z vedeckého pracoviska Ústavu organickej chémie a biochémie v Prahe od autora Juraja Harmathu, zaujmú odborníka svojou analýzou, laika – milovníka „skvostného moku“ svojou prístupnosťou na stránke Maj Gemer. Sám som sa ako lekár k článku opakovane vrátil predovšetkým pre veľké množstvo informácií  mne  v takom minucióznom  spektre doteraz neznámych. Kedysi som sa zaoberal ako neurológ klinickými prejavmi účinku alkoholu na zdravie pacienta (publikované), doteraz  ma víno uchvacuje svojím očarujúcim účinkom, ktorý vnímam cez zmyslové receptory v chuti, vôni, farbe,


v odtieňoch, ako o nich píšu a hovoria someliéri vo vzťahoch mne  ako laikovi len povrchne známych. Bolo by prízemné zdôrazniť len účinok alkoholu v ňom obsiahnutý (jeho vplyv je samozrejme bezpodmienečne prítomný), ale jeho účinok cez esteticko-eticko-spoločenský pohľad nad toleranciu prijateľného gradientu je neakceptovateľný. Potom by sme hovorili o alkoholizme, korheľstve, závislosti s dôsledkami, ktoré sú predmetom  záujmu iných inštitúcii a zariadení, o ktorých sa nechcem zmieňovať. To, čo ja vnímam a o čom som  hovoril vyššie s troškou hyperboly ako o „čarovnom“, sú kvality a analýzy, ktoré si zodpovedne môžu dovoliť degustátori, someliéri - odborníci s podobnou superiórnou kvalitou analýz, ako autor článku - vedec Harmatha z piedestálu chemika, biochemika. V tomto zmysle vyčerpávajúco nás môže informovať kniha profesora Fedora Malíka,  nášho popredného enológa ale hlavne someliéra „Víno moja láska“. Samozrejme i iní odborníci. Na tejto parkete som len nedokonalý „ofsajder“, i keď o víne, vinnej réve sa rád bavím v spoločnosti mne milých priateľov. Nuž, rozväzuje jazyk, celebruje v duši, povznáša myseľ a tvorbe dáva krídla.
Kniha „Chvála vína“, ktorá  vyšla ešte v r. 1982 je o víne a o všetkom čo s ním súvisí, kniha prevažne básní, prezentovaná od najstarších čias v tvorbe slovenských (sčasti i moravských a českých) autorov vo verši i próze s bohatou dobovou i modernejšou ilustráciou. Básne, ktoré hovoria dušou poeta uchvátenou  týmto skvostným mokom.  V tomto článku nie je možné predstaviť všetkých autorov a ich tvorbu, kniha má vyše 560 strán väčšieho formátu a účasť titulov od viac než šesťdesiatich autorov - básnikov, spisovateľov, literátov. Vyberám básne autorov patriacich do nášho gemerského regiónu, ktorí sa buď tu narodili alebo prechodne na Gemeri pôsobili a dopĺňam niektorými, ktorých inšpirácie sú touto témou ovplyvnené. Prajem dobrú chuť s pohárom  vína v ruke podľa vlastného výberu odrôd, či podľa kategorizácie básnika Štefana Moravčíka, ktorý knihu zostavil - z vína: tabuľového, absolútneho, klasického, krásneho, ohnivého, uležaného buketného, plného, prírodného, pitného, čerstvého, sedliackeho.
Miroslav Ďurinda,
Košice, 9.12.2011

 


Juraj Palkovič

Ctibor  Štítnický 

 
Miro Ďurinda


Píseň při víne 


Pri víne sedím

 


Slnko dobieha
(Ochutnávka v Malej Tŕni)

Vína sem, bratři!
za  vědro, za tři
dobrého,
starého!

 

Tu je! Sem spolu
sedejme k stolu!
Píme ho!
Píme ho! 

 

Ha, co jest žití,
bez vína pití
hojného,
tuhého?
Márnost! toť známe. –
Vínka však máme:
Píme ho
Píme ho: 

 

Za ušlechtilé
děvčátka milé,
z plného
velkého!
Za líčka bíla,
za ústka milá
píme ho!
Píme ho
 


Milan Kraus 

Si džbán 

Mohol by ťa volať
tisíc menami:

zeleným bleskom,
troskou, slzami.
 

Ale ty si džbán
s vínom tajomným.
 

Poteším sa? Opijem?
Otrávim sa ním?



Ľudo Lašán  

Pieseň

Drevená celá chalupa
pod slameným klobúkom,
v nej moje srdce: hop - hupa...
za dubovým stolíkom. 

Hlava plná, srdce prázdne,
čuješ šumná krčmárka?
Ach, tie tvoje oči krásne,
tie ma zmútia do rána. 

Vínko, vínko, vínko zlaté
zvlaž moje smädné pery,
nech bozkám to dievča sväté,
až sa mi celkom zverí, 

nech zabudnem, čo sa stalo
a stratím bôľne dumy,
Hej, dievča ma rozohrialo,
víno mi v srdci šumí. 

 

Pri víne sedím opustený sám.
Na teba myslím moja milovaná.
Čo robíš? Kde si? V spoločnosti? Sama?
A ja tu v žiali, túžim, spomínam. 

 

Kto tvoje ruky nežne zovrel v dlaň
a blúdi hviezdnou nocou tvojich očí
za tvojím srdcom, aby doňho vkročil,
kým ja tu pijem, opustený, sám? 

 

Pri víne sedím, opustený, sám
a opriadam ťa celú spomienkami,
aby už vždycky, keď budete sami,
boli ste jak ja, opustený sám. 

 

Aby ti všetko, čo som dal a mám,
zovrelo srdce a väznilo telo
a aby v nich už nikdy nezaznelo
volanie, ktoré tu dnes zapíjam
.


Ján Stacho

Vlys o láske, ktorá zovšednela 

Čas bohatý na kontrasty,
čas farieb, čas párenia.
(V chrasti šípky po jej šťastí.
Skrvavené znamenia.) 

Napi sa červeného vínka, napi
a povedz čo ťa, zápasníček, trápi?
- Škoda slov... Na to zomierajú chlapi.
Po čase jastrab vzlietne z tvojej šľapy.
Napi sa červeného vínka, napi.
 

Do medových týždňov  plásty
chrstli včielky z plameňa.
(Niet na lásku vzácnych mastí
Krv už tryská z prameňa.)
 

Upi si červeného vínka, upi
a povedz prečo srdiečko ti trpí?
Kde hľadať ľudské teplo do chalupy?
Muž zdarma dostane čo sotva kúpi.
Upi si červeného vínka, upi.
 

Mak už v rujnom šere chrastí,
jeleň stŕha z kameňa
lišajníky ako chrasty.

 
Vypi si červeného vínka, vypi
a povedz, čo to v tebe vrie a kypí?
Ker krvi... znútra ráňa jak tŕnisté šípy.
Hrot oplodňuje skrvavené vrypy.
Vypi si červeného vínka, vypi.
 

(Mužské prázdno na peľasti.
vystydnuté ramená:
manžel v krčme karty mastí...)

cervene1a

Priam túžim vziať kus tepla pre seba,
keď súmrak hrá a slnko dobieha,
keď neskoršie aj romantická tíš
mi z poznaného nové vyjaví.

A deň, čo nohami už viacej nehne,
určite zaspieva labutiu pieseň
a zmení aj tvár, čo ma sprevádza,
do duše vtrhne jak vlk z pozadia. 

Len srdce je s ním v mieri na rytme
a bratajú sa v čudnom habite,
pozýva do hĺbok a stíši hlas -
úsmev sa votrie jak hosť medzi čas. 


Až vtedy viem, v čom si lúč skrýva šarm,
až potom seba k sebe privádzam,
tak, ľahučko znie vo mne tento song,
že zmocní sa ma zaraz. Na dlho. 


Nuž áno, áno – víno,
radosťou vlníš, potešením žblnkáš
a pozdravuješ citom
aj veselo aj smutne
v ružovom plášti z polnočného slnka.

+++

Keď s prázdnym veršom sedím v spare,
opitý vínom neskorých dní leta
obrazno vkročí, plno ho je všade.
V ňom mená v hlasy znenáhla sa menia. 

(Ach, aspoň v básni dá sa siahnuť na ne.) 

V noblese premieta sa letný šarm,
v pohári radosť na dotyk rúk beží,
v predstave chvíľka jasom svetlí sa.
Obrazno v skutočno sa mení.
 

Dnes siaham nielen veršom k vínam,
keď v obraze si s menom... Jediná.
 

Po sezóne
 

Ubudlo víno zo suda,
tak zrušme záznamníky dôvodov.
Načo nám bude opušťák,
a odtajnime si aj horoskop.


A rozdeľme si odpustky
k domovým dverám iba platia,
treba už azyl opustiť -
tak zbaľme cech pivničný, bratia. 


Len zákony berme vážne
múdro vysedené s fľašou,
nik by nemal pľuvnúť na ne.
(Čert vie, stojí slina za to?)
 

 

Ubudlo z času, niet čo liať,
iba na chuťovku zvýšil.
Ruší sa dolná snemovňa.
Vráťme mandát, usadlíci!
 

 

 


{jcomments on}

 

 

 

Čítať 4659 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:32

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!