Exkluzívny odborný článok: v odtieňoch, ako o nich píšu a hovoria someliéri vo vzťahoch mne ako laikovi len povrchne známych. Bolo by prízemné zdôrazniť len účinok alkoholu v ňom obsiahnutý (jeho vplyv je samozrejme bezpodmienečne prítomný), ale jeho účinok cez esteticko-eticko-spoločenský pohľad nad toleranciu prijateľného gradientu je neakceptovateľný.
Potom by sme hovorili o alkoholizme, korheľstve, závislosti s dôsledkami, ktoré sú predmetom záujmu iných inštitúcii a zariadení, o ktorých sa nechcem zmieňovať. To, čo ja vnímam a o čom som hovoril vyššie s troškou hyperboly ako o „čarovnom“, sú kvality a analýzy, ktoré si zodpovedne môžu dovoliť degustátori, someliéri - odborníci s podobnou superiórnou kvalitou analýz, ako autor článku - vedec Harmatha z piedestálu chemika, biochemika. V tomto zmysle vyčerpávajúco nás môže informovať kniha profesora Fedora Malíka, nášho popredného enológa ale hlavne someliéra „Víno moja láska“. Samozrejme i iní odborníci. Na tejto parkete som len nedokonalý „ofsajder“, i keď o víne, vinnej réve sa rád bavím v spoločnosti mne milých priateľov. Nuž, rozväzuje jazyk, celebruje v duši, povznáša myseľ a tvorbe dáva krídla.
Kniha „Chvála vína“, ktorá vyšla ešte v r. 1982 je o víne a o všetkom čo s ním súvisí, kniha prevažne básní, prezentovaná od najstarších čias v tvorbe slovenských (sčasti i moravských a českých) autorov vo verši i próze s bohatou dobovou i modernejšou ilustráciou. Básne, ktoré hovoria dušou poeta uchvátenou týmto skvostným mokom. V tomto článku nie je možné predstaviť všetkých autorov a ich tvorbu, kniha má vyše 560 strán väčšieho formátu a účasť titulov od viac než šesťdesiatich autorov - básnikov, spisovateľov, literátov. Vyberám básne autorov patriacich do nášho gemerského regiónu, ktorí sa buď tu narodili alebo prechodne na Gemeri pôsobili a dopĺňam niektorými, ktorých inšpirácie sú touto témou ovplyvnené. Prajem dobrú chuť s pohárom vína v ruke podľa vlastného výberu odrôd, či podľa kategorizácie básnika Štefana Moravčíka, ktorý knihu zostavil - z vína: tabuľového, absolútneho, klasického, krásneho, ohnivého, uležaného buketného, plného, prírodného, pitného, čerstvého, sedliackeho.Miroslav Ďurinda,
Košice, 9.12.2011
|
|
Ctibor Štítnický |
|
|
|
|
|
|
Vína sem, bratři!
Tu je! Sem spolu
Ha, co jest žití,
Za ušlechtilé
Milan Kraus
Si džbán
Mohol by ťa volať
zeleným bleskom,
Ale ty si džbán Poteším sa? Opijem?
Ľudo Lašán Pieseň Drevená celá chalupa
Hlava plná, srdce prázdne,
Vínko, vínko, vínko zlaté
nech zabudnem, čo sa stalo
|
Pri víne sedím opustený sám.
Kto tvoje ruky nežne zovrel v dlaň
Pri víne sedím, opustený, sám
Aby ti všetko, čo som dal a mám, Ján Stacho Vlys o láske, ktorá zovšednela
Čas bohatý na kontrasty,
Napi sa červeného vínka, napi
Do medových týždňov plásty
Upi si červeného vínka, upi Mak už v rujnom šere chrastí,
(Mužské prázdno na peľasti.
|
Priam túžim vziať kus tepla pre seba, Len srdce je s ním v mieri na rytme
Keď s prázdnym veršom sedím v spare,
(Ach, aspoň v básni dá sa siahnuť na ne.)
V noblese premieta sa letný šarm,
Dnes siaham nielen veršom k vínam, Po sezóne Ubudlo víno zo suda,
Ubudlo z času, niet čo liať,
|
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-