Jednou z revúckych stredných škôl je aj Prvé slovenské literárne gymnázium, v ktorom nájdu žiaci rôznorodý výber predmetov. V žiadnom prípade nie sme len „pisálkovia“, ako sa nás snažia niektorí hanlivo označovať. V tejto škole sa síce vyučujú špecifické predmety ako literárno-dramatická tvorba, kde žiaci získajú nielen základy kreatívneho písania, ale aj herectva, réžie, dramaturgie, čo si v praxi môžu vyskúšať v divadelnom súbore Z.N.A.K. Ďalším zo špecifických predmetov je žurnalistika, ktorá zasväcuje študentov do tajov novinárskej práce. Sú to plnohodnotné predmety, o čom svedčí aj možnosť maturovať z nich. Vyučovanie humanitných predmetov dopĺňa rétorika, čítanie a interpretácia, rozšírené vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a dejepisu.
No nie sme len „literárne“, ale aj gymnázium, teda vyučujeme všetky ostatné predmety, ako na iných gymnáziách a plnohodnotne pripravíme žiakov na štúdium medicíny, prírodných vied, či technických smerov.
Aj keď škola existuje už pomaly 20 rokov, ešte stále sa stretávame s javom, že o našej existencii v niektorých základných školách nevedia, dokonca aj v blízkom okolí, resp. si nás mýlia s druhým revúckym gymnáziom. 
Preto sme aj tento rok usporiadali Deň otvorených dverí, ktorý sa konal 16. 2. 2017. Potešilo nás, že prišli žiaci nielen z revúckych škôl, ale aj z iných miest. Pripravili sme pre nich program, v ktorom mali možnosť spoznať časť našej práce, ale aj sa zabaviť. V rozhlasovej triede žiaci pod vedením učiteľa žurnalistiky Iva Nováka pripravovali krátke rozhovory, na ktorých sa im potom ukázala ďalšia časť práce novinára – strihanie, úprava príspevkov. V rétorickej triede, v ktorej sa im venoval Marián Lacko, sa zahrali na menežérov, čo je aktivita, ktorá spája prvky literárnej tvorby, divadla a menežmentu. V triede Aleny Brdárskej sa dostali k slovu ľudsko-právne aktivity, ktoré sa s našou školou už automaticky spájajú. Žiaci základných škôl k nám chodia aj mimo DOD na rôzne aktivity s touto tematikou, dokonca pre nich organizujeme neformálnu olympiádu ľudských práv. V poslednej miestnosti sa návštevníci mali možnosť presvedčiť, že našej škole naozaj nie je cudzia ani biológia, kde mali pripravené zábavné pokusy.
Po absolvovaní všetkých aktivít čakali účastníkov dobroty, ktoré pripravili žiaci a učitelia PSLG. Verím, že sa žiakom u nás páčilo a že sa aspoň s niektorými stretneme na prijímacích pohovoroch.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
riaditeľka PSLG
Fotografie: archív PSLG + skolskyservis.sk
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.