Jednou z revúckych stredných škôl je aj Prvé slovenské literárne gymnázium, v ktorom nájdu žiaci rôznorodý výber predmetov. V žiadnom prípade nie sme len „pisálkovia“, ako sa nás snažia niektorí hanlivo označovať. V tejto škole sa síce vyučujú špecifické predmety ako literárno-dramatická tvorba, kde žiaci získajú nielen základy kreatívneho písania, ale aj herectva, réžie, dramaturgie, čo si v praxi môžu vyskúšať v divadelnom súbore Z.N.A.K. Ďalším zo špecifických predmetov je žurnalistika, ktorá zasväcuje študentov do tajov novinárskej práce. Sú to plnohodnotné predmety, o čom svedčí aj možnosť maturovať z nich. Vyučovanie humanitných predmetov dopĺňa rétorika, čítanie a interpretácia, rozšírené vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a dejepisu.
No nie sme len „literárne“, ale aj gymnázium, teda vyučujeme všetky ostatné predmety, ako na iných gymnáziách a plnohodnotne pripravíme žiakov na štúdium medicíny, prírodných vied, či technických smerov.
Aj keď škola existuje už pomaly 20 rokov, ešte stále sa stretávame s javom, že o našej existencii v niektorých základných školách nevedia, dokonca aj v blízkom okolí, resp. si nás mýlia s druhým revúckym gymnáziom. Preto sme aj tento rok usporiadali Deň otvorených dverí, ktorý sa konal 16. 2. 2017. Potešilo nás, že prišli žiaci nielen z revúckych škôl, ale aj z iných miest. Pripravili sme pre nich program, v ktorom mali možnosť spoznať časť našej práce, ale aj sa zabaviť. V rozhlasovej triede žiaci pod vedením učiteľa žurnalistiky Iva Nováka pripravovali krátke rozhovory, na ktorých sa im potom ukázala ďalšia časť práce novinára – strihanie, úprava príspevkov. V rétorickej triede, v ktorej sa im venoval Marián Lacko, sa zahrali na menežérov, čo je aktivita, ktorá spája prvky literárnej tvorby, divadla a menežmentu. V triede Aleny Brdárskej sa dostali k slovu ľudsko-právne aktivity, ktoré sa s našou školou už automaticky spájajú. Žiaci základných škôl k nám chodia aj mimo DOD na rôzne aktivity s touto tematikou, dokonca pre nich organizujeme neformálnu olympiádu ľudských práv. V poslednej miestnosti sa návštevníci mali možnosť presvedčiť, že našej škole naozaj nie je cudzia ani biológia, kde mali pripravené zábavné pokusy.
Po absolvovaní všetkých aktivít čakali účastníkov dobroty, ktoré pripravili žiaci a učitelia PSLG. Verím, že sa žiakom u nás páčilo a že sa aspoň s niektorými stretneme na prijímacích pohovoroch.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
riaditeľka PSLG
Fotografie: archív PSLG + skolskyservis.sk


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a