a na pána šoféra, nastúpili sme do autobusu a nadšení i plní očakávaní sme vyrazili do hôr. Hneď po príchode sme sa prekvapivo sťažka vtesnali do lyžiarok, ale o to ľahšie sme skočili na lyže. Teda väčšina z nás, pretože niektorí sa s týmto „nemotorným“ športovým čudom stretli prvýkrát. Zoznámili sme sa s lyžiarskym svahom, pred ktorým sme mali ešte niektorí rešpekt a boli sme vďační lanovke, na ktorej sme mohli oddychovať v náročnejších lyžiarskych úsekoch dňa. Keď nás priviezli do útulného, teplého, nám už známeho penziónu Javorina, vybalili sme sa, trochu sme si oddýchli a oboznámili sme sa s okolím.
Prvý večer sme si vypočuli niečo o bezpečnosti na lyžiarskom svahu aj o teórii lyžovania. Každý deň kurzu sme začínali výbornými výdatnými raňajkami, po ktorých sme vyrážali na svah. Počas dňa sme lyžovali dvakrát – dopoludnia a popoludní. Každý večer pre nás učitelia vymysleli zaujímavý program.
Druhý večer sa niesol v znení „Izba baví izbu“. Najzaujímavejšia bola asi pantomíma, do ktorej sa zapojili aj učitelia. Fascinovalo nás aj vystúpenie nášho kamaráta Mateja s kartami.
Už tretí deň sme boli z lyžovania unavení, no vďaka zábave bolo všetko super. Mohli sme sa ísť poprechádzať s pani učiteľkou Pirochovou a korčuľovať sa s pani učiteľkou Kunštárovou a s pánom učiteľom Bábeľom. Počas tretieho večera si posádky izieb vytvorili plagáty, ktoré sme aj prezentovali. O tom, že boli pekné sa mohli presvedčiť aj ostatní, pretože teraz zdobia panely a nástenky na chodbách našej školy. Tri najnápaditejšie plagáty boli ocenené sladkými dobrotami a „špeci“ cenu (medaily – piškótky) udelila porota plagátu „Krakonoš“. Toto pomenovanie pre nášho super rýchleho zjazdára Mareka nás bavilo počas celého kurzu.
Posledný večer bol pre nás najúsmevnejší. Po lyžovaní sme si užili sneh na Novej Holi úplne všetci. Tí, ktorí sa vďaka pani učiteľke naučili lyžovať len pred dvoma dňami a lyžovanie na Novej Holi by bolo pre nich ešte náročné, si mohli na tomto ešte nezdolanom svahu zahrať HUTUTU. Do hry sa zapojili aj učitelia. V šere sa ozýval náš smiech, ba priam rehot, spôsobený váľaním sa v snehu a hádzaním nie celkom elegantných rybičiek s takmer dokonalým mäkkým pristátím. Takmer..., ale nakoniec aj Šuňo, tvrdý a odhodlaný to hráč, zvládol tých svojich pár kvapiek krvi z nosa s úsmevom. Dukátové buchtičky boli chutným štartom na to, aby sme to poriadne roztočili na parkete. Po večeri sme sa poďakovali majiteľovi penziónu za starostlivosť a on si pre nás pripravil prekvapenie. Zahral nám na gitare a zaspieval. Pani učiteľka vyhodnotila kurz, odovzdala nám diplomy za jeho úspešné absolvovanie a poďakovala pani doktorke, ktorá sa ochotne starala o chorých spolužiakov. Diskotéka bola fajn. Vybláznili sme sa a mohli sme si zatancovať aj s učiteľmi. Veľmi sa nám spať nechcelo, ale museli sme si oddýchnuť. Na ďalší deň nás čakalo lyžiarske doobedie. Ale čo s tou otužovacou sprchou? Voda bola raz ľadová a raz vrelá, no nejako sme si poradili.
V deň odchodu si každý hľadal svoje stratené ponožky. Po raňajkách sme vytvorili reťaz, pomocou ktorej sme šikovne naložili kufre do auta. Vychutnali sme si posledné jazdy lanovkou a lyžovačku plnú slnka, nakúpili sme malé suveníry pre radosť, doplnili sme si zásoby na cestu a príjemne unavení sme si podriemkavali na ceste do našich domovov. Radi by sme ostali, ale aj sme sa tešili domov. Pred školou nás už čakali rodičia. A na záver... trocha poézie:
Pred školou sa všetci zišli, predsa na lyžiarsky sme išli.
A tak všetci v buse sedia, sladkosti a buchty jedia.
Aj bača sa k nim pridá rád, doniesol celý batoh limonád.
Nooo, Simona, youtuber, kričí nahlas: „Mobil ber!“
Kým ho stihnem vybrať von, nastane tam veľký zhon.
Tošo rýchly ako blesk, nevšimol si Žofku, tresk!
Kaja s Vlaďou balia chlapcov na svahu, nech zavolajú, veď sú oni na ťahu.
Každý druhý je tu chorý, tretieho zas hlava bolí.
Škoda, že to ubehlo tak svižne, dúfame,
že rok medzi ďalším lyžiarskym sa len tak mihne.
Žiaci a učitelia
ZŠ I. B. Zocha Revúca
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-