1. Ako hodnotíš letnú prípravu?
- Chlapci počas zápasov naberali kondíciu a získavali sme hernú prax. Vo výsledkoch sme striedali dobré zápasy so slabými. Najmä víťazstvá nad Tisovcom a Hnúšťou potešili, na druhej strane bezgólová remíza s Lubeníkom a nezvládnutý turnaj v Hnúšti by sa nám nemali stávať. Beriem to však tak, že sme skúšali niektorých hráčov a veľký vplyv malo aj dovolenkové obdobie.
2. Došlo k zmenám v kádri?
- Na hosťovanie odišiel Erik Urc (OFK Majcichov), pretože študuje a pochopiteľne si hľadal klub blízko miesta, kde sa zdržiava väčšiu časť roka. Na hosťovanie išiel aj Marcel Kasper (FK obec Lubeník), aby získaval potrebnú zápasovú prax v bráne, pretože u nás veľa príležitostí nedostal. Do klubu prišiel Adam Slovák (MFK Jelšava), ktorý už u nás pred časom pôsobil. Mal by vystužiť kraj obrany, prípadne zálohy. Je rýchly, silný v súbojoch a má tvrdú strelo, preto verím, že bude platným hráčom. V prvých dvoch kolách sezóny nemohol nastúpiť, pretože si ešte odpykával trest z minulej sezóny. Druhou posilou je Ondrej Furman, ktorý naposledy pôsobil v 2. waleskej lige. je to univerzál použiteľný kdekoľvek v zálohe. Je veľmi dobre technicky vybavený a má skvelý prehľad aj strelu. Z minuloročných dorastencov by nás mal ešte posilniť Michal Bukóci, ktorý však bol celé leto v zahraničí. V najbližšom zápase by už mohol byť k dispozícii. Zo súčasných dorastencov dostal zatiaľ šancu Peter Miartin, ale myslím, že aj niektorí ďalší by si ju zaslúžili. Celkovo sme mali s posilňovaním kádra obrovské problémy. Rozhodli sme sa stavať na chlapcoch z Revúcej a blízkeho okolia, ale mnohí z nich si radšej vybrali jednoduchšiu cestu a hrajú nižšie súťaže. Je to škoda, lebo minimálne 3 - 4 na 4. ligu určite majú.
3. Došlo k zmene realizačného tímu ?
- Vladimír Gallo skončil pri A mužstve. Stále ostáva prezidentom klubu, ale všetky jeho povinnosti prešli na manažéra Richarda Luntera. Na trénerskú pozíciu sa po dvoch rokoch vrátil Igor Schmiedl. Pozná mužstvo a má prirodzený rešpekt, takže dúfam, že táto zmena bude k lepšiemu. V príprave sa už čo - to ukázalo aj na tréningoch, ale uvidíme, čo bude počas sezóny.
4. Stručne k doterajším zápasom
- Vstup do sezóny nám absolútne nevyšiel. Ale u nás boli začiatky sezón vždy zlé, ako keby sme ešte dovolenkovali. Ťažko sa hodnotia zápasy, v ktorých dostanete 4 góly. Najviac ma mrzí, že sme v tých zápasoch boli naozaj slabší, aj keď výsledné skóre nemuselo byť až také dramatické. Prvé polčasy máme dobré, ale v zápasoch na súperových ihriskách potrebujeme premieňať aj pološance, aby sme sa upokojili a dokázali ustáť ten tlak. Beriem to však pozitívne, prvé dva zápasy boli derby a tie sú vždy náročné. Teraz ich už máme za sebou a môžeme sa sústrediť na "bežných" súperov. Musíme bodovať najmä doma. Navyše, zo zadných pozícií sa nám môže lepšie útočiť, pretože súperi si k nám prídu po isté body a budú chcieť hrať futbal, čo nám vždy vyhovovalo.
5. Ako ste vnímali - mali ste hrať 5. ligu, ale nakoniec ste sa udržali?
- V prvých momentoch sa riešilo, či vôbec nastúpime, pretože mužstvo bolo už počas minulej sezóny v zlom psychickom stave. Navyše mnohí hráči dostali ponuky z iných klubov. Povedali sme si, že nechceme, aby v Revúcej futbal skončil úplne. S 5. ligou sme už boli zmierení. Dokonca sme mali prísľub od niektorých hráčov z okolia, že prídu hrať 5. ligu do Revúcej. Nakoniec sme dostali šancu hrať 4. ligu, v ktorej sme nepretržite od sezóny 2005/2006. Do poslednej chvíle sme váhali, či sa predsa len neprihlásime do 5. ligy. Nakoniec sme v 4. Z môjho pohľadu je to dobré. Predsa len, súperi sú tu atraktívnejší.
6. Ako často mužstvo trénuje?
- Mužstvo trénovalo počas prípravy štyrikrát do týždňa. Na každom tréningu bolo minimálne 10 hráčov, čo je v našich podmienkach veľmi dobré. Počas sezóny sú tri tréningy do týždňa. S účasťou to už bude asi trochu horšie, pretože niektorí odídu do škôl.
Foto: archív klubu
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.