1. Ako hodnotíš letnú prípravu?
- Chlapci počas zápasov naberali kondíciu a získavali sme hernú prax. Vo výsledkoch sme striedali dobré zápasy so slabými. Najmä víťazstvá nad Tisovcom a Hnúšťou potešili, na druhej strane bezgólová remíza s Lubeníkom a nezvládnutý turnaj v Hnúšti by sa nám nemali stávať. Beriem to však tak, že sme skúšali niektorých hráčov a veľký vplyv malo aj dovolenkové obdobie.
2. Došlo k zmenám v kádri?
- Na hosťovanie odišiel Erik Urc (OFK Majcichov), pretože študuje a pochopiteľne si hľadal klub blízko miesta, kde sa zdržiava väčšiu časť roka. Na hosťovanie išiel aj Marcel Kasper (FK obec Lubeník), aby získaval potrebnú zápasovú prax v bráne, pretože u nás veľa príležitostí nedostal. Do klubu prišiel Adam Slovák (MFK Jelšava), ktorý už u nás pred časom pôsobil. Mal by vystužiť kraj obrany, prípadne zálohy. Je rýchly, silný v súbojoch a má tvrdú strelo, preto verím, že bude platným hráčom. V prvých dvoch kolách sezóny nemohol nastúpiť, pretože si ešte odpykával trest z minulej sezóny. Druhou posilou je Ondrej Furman, ktorý naposledy pôsobil v 2. waleskej lige. je to univerzál použiteľný kdekoľvek v zálohe. Je veľmi dobre technicky vybavený a má skvelý prehľad aj strelu. Z minuloročných dorastencov by nás mal ešte posilniť Michal Bukóci, ktorý však bol celé leto v zahraničí. V najbližšom zápase by už mohol byť k dispozícii. Zo súčasných dorastencov dostal zatiaľ šancu Peter Miartin, ale myslím, že aj niektorí ďalší by si ju zaslúžili. Celkovo sme mali s posilňovaním kádra obrovské problémy. Rozhodli sme sa stavať na chlapcoch z Revúcej a blízkeho okolia, ale mnohí z nich si radšej vybrali jednoduchšiu cestu a hrajú nižšie súťaže. Je to škoda, lebo minimálne 3 - 4 na 4. ligu určite majú.
3. Došlo k zmene realizačného tímu ?
- Vladimír Gallo skončil pri A mužstve. Stále ostáva prezidentom klubu, ale všetky jeho povinnosti prešli na manažéra Richarda Luntera. Na trénerskú pozíciu sa po dvoch rokoch vrátil Igor Schmiedl. Pozná mužstvo a má prirodzený rešpekt, takže dúfam, že táto zmena bude k lepšiemu. V príprave sa už čo - to ukázalo aj na tréningoch, ale uvidíme, čo bude počas sezóny.
4. Stručne k doterajším zápasom
- Vstup do sezóny nám absolútne nevyšiel. Ale u nás boli začiatky sezón vždy zlé, ako keby sme ešte dovolenkovali. Ťažko sa hodnotia zápasy, v ktorých dostanete 4 góly. Najviac ma mrzí, že sme v tých zápasoch boli naozaj slabší, aj keď výsledné skóre nemuselo byť až také dramatické. Prvé polčasy máme dobré, ale v zápasoch na súperových ihriskách potrebujeme premieňať aj pološance, aby sme sa upokojili a dokázali ustáť ten tlak. Beriem to však pozitívne, prvé dva zápasy boli derby a tie sú vždy náročné. Teraz ich už máme za sebou a môžeme sa sústrediť na "bežných" súperov. Musíme bodovať najmä doma. Navyše, zo zadných pozícií sa nám môže lepšie útočiť, pretože súperi si k nám prídu po isté body a budú chcieť hrať futbal, čo nám vždy vyhovovalo.
5. Ako ste vnímali - mali ste hrať 5. ligu, ale nakoniec ste sa udržali?
- V prvých momentoch sa riešilo, či vôbec nastúpime, pretože mužstvo bolo už počas minulej sezóny v zlom psychickom stave. Navyše mnohí hráči dostali ponuky z iných klubov. Povedali sme si, že nechceme, aby v Revúcej futbal skončil úplne. S 5. ligou sme už boli zmierení. Dokonca sme mali prísľub od niektorých hráčov z okolia, že prídu hrať 5. ligu do Revúcej. Nakoniec sme dostali šancu hrať 4. ligu, v ktorej sme nepretržite od sezóny 2005/2006. Do poslednej chvíle sme váhali, či sa predsa len neprihlásime do 5. ligy. Nakoniec sme v 4. Z môjho pohľadu je to dobré. Predsa len, súperi sú tu atraktívnejší.
6. Ako často mužstvo trénuje?
- Mužstvo trénovalo počas prípravy štyrikrát do týždňa. Na každom tréningu bolo minimálne 10 hráčov, čo je v našich podmienkach veľmi dobré. Počas sezóny sú tri tréningy do týždňa. S účasťou to už bude asi trochu horšie, pretože niektorí odídu do škôl.
Foto: archív klubu
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.