Ďakujeme organizátorom - žiakom 7. B triedy a tiež všetkým, ktorí sa našej charitatívnej akcie zúčastnili a pomohli. ...
ZŠ
POMÁHAŤ JE RADOSŤ. To si povedali žiaci 7. B triedy a pre všetkých žiakov školy pripravili tradičnú charitatívnu vianočnú akciu Základnej školy Jana Amosa Komenského v Revúcej - EKOBURZU.
Mnohé veci z ekoburzy začali vďaka naším žiakom v tento deň svoj druhý život. Potešili a zároveň pomohli. Každoročne výťažok našej charitatívnej akcie - ekoburzy smeruje do nášho mestského psieho útulku. Hneď v novom roku sa jeho obyvatelia potešia. Dostanú darčeky a pomôcky, ktoré im spríjemnia ich život. Možno medzi nimi budú aj "vianočné darčeky", ktoré sa svojim majiteľom hneď po Vianociach stanú nechcenými návštevníkmi.
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
2. august – Ľudo Lašán (2.8.1909 Ratková – 18.1.1994 Bratislava) – pedagóg, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník.
Po ukončení meštianskej školy v Jelšave študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci. Vyučoval v Hnúšti, Rimavskej Sobote a v Ratkovej, kde sa stal riaditeľom Meštianskej školy. Od roku 1951 pôsobil v redakcii Učiteľských novín v Bratislave. Popri redaktorskej práci vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Trnave, kde po skončení v roku 1956 pôsobil až do odchodu do dôchodku. Bol aj publikačne činný, jeho správy, recenzie, články i náladové a osobné básne vychádzali v novinách a časopisoch. Zostavil a vlastným nákladom vydal brožúru Z kultúrnej borby jubilujúcej štátnej slovenskej meštianskej školy v Ratkovej za 10 rokov svojho požehnaného účinkovania 1933 – 1943 (1943, 57 s.). Pre chystanú monografiu Gemera spracoval dejiny gemerských škôl v rokoch 1919 – 1945. Vydal zbierky básní Kontúry Rudohoria (1933), Poblúdené dni (1943) a Plody času (1980). Ako spoluautor (s J. Albertym) vydal publikáciu Gemer a revolučné roky meruôsme (1948). Mal účasť aj na tvorbe viacerých celoštátných učebníc dejepisu. -MM-
2. august – Ján Glosius (22.6.1764 Jelšava – 2.8.1794 Roštár) – včelár.
Študoval v Modre a Kežmarku. Od r. 1785 pôsobil ako farár v Roštári. Autor jednej z prvých slovenských včelárskych kníh "Obsah potrebných naučení a pravidel, vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati dají" (Banská Bystrica, 1792, 111 s.), v ktorej v osvietenskom duchu nabádal včelárov, aby popri praktických skúsenostiach študovali aj novú včelársku literatúru. -MM-
7. august – August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš – 21.5.1892 Kraskovo) – pedagóg, spisovateľ.
V rokoch 1841 – 1848 bol kaplánom v Tisovci, neskôr ako farár v gemerských obciach v Dlhej Vsi a v Rozložnej. V období 1862 – 1874 pôsobil ako profesor a správca (riaditeľ) slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1875 – 1891 bol farárom v Kraskove. Zaoberal sa literárnou históriou, zaslúžil sa o rozvoj pedagogiky, hlavne gymnaziálneho školstva. Je autorom 14 učebníc, z ktorých však niektoré ostali iba v rukopise. Literárne tvoril hlavne pre deti a mládež, zbieral a vydával slovenské ľudové rozprávky. -MM-
11. august – Július Alberty (19.8.1925 Vyšná Pokoradz, teraz Rimavská Sobota – 11.8.2019 Banská Bystrica) – historik, vedec, univerzitný pedagóg, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Tisovci a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, od roku 1955 vysokoškolský profesor a dekan na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, neskôr pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V roku 1990 sa vrátil na Fakultu humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Bol členom mnohých historických vedeckých spoločností a spolkov. Autor vysokoškolských učebníc a vedeckých monografií. V mnohých vedeckých zborníkoch, monografiách a časopisoch publikoval vyše 200 príspevkov k dejinám, k poznaniu osobností, k spoločenských otázkam, či k vlastivedným otázkam, zameraných aj na oblasť Gemera-Malohontu (mnohé najmä v časopise Obzor Gemera a Obzor Gemera-Malohontu a v zborníku Vlastivedné štúdie Gemera). Ocenený bol viacerými vyznamenaniami. -MM-
11. august – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – jeden z najvplyvnejších vydavateľov slovenskej literatúry, národný a osvetový pracovník, spisovateľ.
V r. 1863 – 1869 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej a na revúckom učiteľskom ústave. Počas štúdia v Revúcej organizoval slovenské ochotnícke divadlo a sám bol ochotnícky herec v Tisovci. V r. 1885 – 1887 pôsobil ako učiteľ v Klenovci. Za národno-buditeľskú činnosť bol súdom v Rimavskej Sobote odsúdený a suspendovaný z učiteľského miesta v Klenovci, proti jeho obhajcom Štefanovi Markovi Daxnerovi a R. Kubánimu bolo zavedené disciplinárne pokračovanie. V r. 1888 na radu Ivana Branislava Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve V r. 1909 emigroval do USA, v Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. MM-
20. august – Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, potom v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a v rokoch 1950–1952 asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom básnickej tvorby a jej poslaním v spoločnosti. -MM-
20. august – Slovenské evanjelické a. v. gymnázium bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Jeho slávnostné otvorenie sa konalo 16. septembra 1862 v revúckom Ev. a. v. kostole. Dňa 2. septembra 1867 sa otvorila ôsma trieda gymnázia, gymnázium bolo dobudované na úplné, s právom maturitných skúšok, ktorých vysvedčenia mali uznávať na každej uhorskej univerzite. Za neľahkých podmienok sa v roku 1873 podarilo dokončiť výstavbu novej budovy školy, vysvätil ju ev. kňaz Samuel Tomášik. Do vyučovacieho procesu zavádzali moderné metódy, vyvíjali, bohatú mimoškolskú prácu a ich činnosť sa neraz stala priekopníckou, a to nielen na Slovensku. Venovali sa tiež osvetovej činnosti, písali a vydávali slovenské učebnice, vzdelávali v duchu kresťanskom, národnom a demokratickom. Počas 12-ročnej existencie gymnázia tu študovalo 566 študentov, bolo pôsobiskom mnohých významných predstaviteľov slovenského národa. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovaní panslavistických myšlienok a po stupňujúcich sa útokoch gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili. -MM-
23. august – Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča – 23.8.1879 Budapešť) – učiteľ, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, teológiu v Prešove, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu a gréčtinu, náboženskú vierouku a mravouku. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
24. august – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
24. august – Kristián Paecken (10.12.1728 Rožňava – 24.8.1779 Petrohrad) – lekár, organizátor zdravotníctva v Rusku.
Gymnázium navštevoval v Rožňave. Pracoval ako praktikant v baniach v Ratkovej, neskôr študoval medicínu a matematiku vo Wittenbergu, Jene a v Halle. V rokoch 1752 – 1755 pôsobil ako stoličný lekár v Rožňave. Od roku 1755 žil v Rusku ako vojenský lekár, primár petrohradskej vojenskej nemocnice, súčasne prednášal anatómiu a chirurgiu v škole pre námorných dôstojníkov a vojenských chirurgov. Ako tajomník Štátneho lekárskeho kolégia bol ústrednou postavou riadiaceho aparátu ruského zdravotníctva. Organizoval protiepidemické opatrenia proti morovej nákaze, viedol práce pri budovaní karanténnych staníc, pôsobil aj ako ako dvorný lekár Kataríny Veľkej. Autor prvého ruského liekopisu Pharmacopoea rossica, prvej knihy zdravotníckej osvety v ruštine Domašnij lečebnik. Spolupracoval na opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. -MM-
28. august – Július (Gyula) Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar a grafik.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare. Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Zúčastňoval sa súborných výstav a podieľal sa na ilustrovaní kníh súčasných autorov. V maľbách a grafických listoch rád zobrazoval kvety a staré stromy, bol zasnený maliar ezoterických príbehov Starého zákona, obdivovateľ japonskej kresby, milovník a pozorovateľ ženskej krásy a erotiky. Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
30. august – Ján Ďurovič (30.8.1894 Lehota nad Rimavicou – 26.11.1955 Skalica) – teológ, literárny a cirkevný historik, redaktor, profesor.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-
31. august – Gustáv Melczer (31.8.1869 Dobšiná – 3.10.1907 Budapešť) – geológ, mineralóg, kryštalograf, pedagóg.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-