sa zúčastnili ako spoluorganizátori - pracovníci Gemerskej knižnice P. Dobšinského v Rožňave. Konferenciu otvoril riaditeľ Základnej a  materskej školy v Brzotíne PhDr. Juraj Králik. Podujatie pokračovalo veršovanou dramatizáciou detí prvého ročníka – Soľ nad zlato, nasledovala prezentácia Ľudové rozprávky v podaní D. Nogeovej z Gemerskej knižnice v Rožňave, dramatizácia Zlatovláska, Svet ľudových rozprávok v podaní žiakov 6. ročníka, spracovaná Mgr. Farkašovskou a dramatizácia Traja zhavranelí bratia v podaní žiakov 8. ročníka. Nasledoval príhovor vedúceho expozície v rodnom dome P. E. Dobšinského v Slavošovciach PaedDr. Milana Sajenka. Pokračovalo sa dramatizáciou povesti Soľ nad zlato, O veternom kráľovi, ktorú pripravili žiaci 7. ročníkov. Dramatická báseň Radúz a Mahuliena odznela v podaní žiakov 9. ročníka. Nasledoval zaujímavý kvíz, zodpovedne pripravený vyučujúcimi a vedením školy s vyhodnotením a zaujímavými cenami pre víťazov. Celé podujatie bolo zaujímavo riešené s využitím pripravenej projekcie a zvukového podfarbenia. Priebeh svedčil o systematickej príprave a fundovanosti pedagogického kolektívu. Stojí za zmienku, že konferencia sa venovala aj ďalším svetovým rozprávkarom. Aktivita žiakov bola  na patričnej úrovni a odrážala príkladnú starostlivosť zo strany vyučujúcich. Cieľom konferencie bolo nielen prezentovať slovenskú rozprávku, jej vznik a tvorbu, ukázať vedomosti a záujem žiakov v úrovni čítavosti, ale aj príkladnú úroveň práce tejto malej školy aj takouto formou. Dôkazom bola aj inštalovaná minigaléria výtvarných prác žiakov a učiteľov výtvarnej výchovy. Ilustrácie podfarbili vydarenosť celého podujatia. Je namieste  poďakovať sa vedeniu školy, učiteľom  a žiakom školy za takéto podnetné podujatie. Zároveň sa tešíme na 3. ročník konferencie, organizovanej ZŠ v Brzotíne. Môže byť príkladom a inšpiráciou aj pre iné školy. Toto konštatovanie vyjadruje zároveň úctu a poklonu kráľovi slovenskej rozprávky. 

Pocta Dobšinskému

Pavol Dobšinský je svojou tvorbou označovaný ako slovenský Homér. Radí sa medzi svetoznámych rozprávkarov, akými boli Andersen, bratia Grimmovci či Božena Němcová a Karel Jaromír Erben. Dobšinského dielo preslávilo Slovensko a Európu v celom kultúrnom svete, jeho práce boli preložené do väčšiny svetových jazykov, dokonca aj do čínštiny. Odkazu a pamiatke Dobšinského je zasvätená expozícia v rodnom dome v Slavošovciach, kde sa 16. marca 1828 narodil. Bol človekom, ktorý pripol krídla slovenskej rozprávke - ako to vyslovil spisovateľ Rudo Moric v publikácii venovanej Dobšinského dielu, vydanej pri príležitosti storočnice od jeho úmrtia v r. 1895. Vyjadril sa o ňom aj Vladimír Mináč: “Pavol Dobšinský vo svojich Úvahách o slovenských povestiach, alebo ako ich dnes voláme rozprávky, zozbieral a napísal aj preto, aby dokázal neprajníkom Slovenstva, že náš ľud je schopný vznešenejších pocitov krásy, predstáv a pochopenia pravdy.“ Vo svojich Úvahách ďalej Dobšinský napísal: “Máme my Slovania a Slováci zvlášť zachované pomníky, tým vznešenejšie nad hmotné kresby a stavby, čím vyvýšenejší je duch v kráse a sile živého slova, nad rozmery i súmery mŕtvej hmoty. I tam, i tuná sa javí duch pravekov, ale tam zmŕtvený, tuná ešte vždy živý. Sú to u nás z veku dávno pošlé a zachované od času ich zbierania, tak nazvané prostonárodné povesti, poviestky, pripoviestky, rozprávky, hádky.“
Od druhej polovice minulého storočia generácia za generáciou sala u nás priam s materinským mliekom krásu myšlienok slovenských rozprávok a úchvatnosť jazyka, akým ich Dobšinský vyrozprával. Bol to on, kto im pripol krídla, aby mohli lietať po našich vŕškoch a dolinách, aby vládali rozniesť svetom svedectvo o veľkoleposti a ušľachtilosti nášho  ľudu. Dobšinského rozprávky neboli vytvorené len pre deti, ale aj pre dospelých. Stali sa základom čítania a estetickej výchovy mladých pokolení. Tak to chápeme aj v prítomnosti, odrazom toho sú mnohopočetné návštevy  expozície v jeho rodnom dome. V roku 2011 expozíciu videlo vyše 950 návštevníkov. Prichádzajú a vracajú sa k Dobšinskému aj ďalší. Tak to bolo aj u žiakov a učiteľov Základnej školy v Brzotíne, ktorých návšteva rodného domu rozprávkara motivovala k tomu, aby po roku od návštevy zorganizovali a uskutočnili besedu v kultúrnom dome obce. Konala sa v mesiaci apríl tohto roku. Semienko, ktoré sme spoločne zasiali, vyklíčilo a prinieslo úrodu v podobe 2. školskej žiackej konferencie. Jej zaujímavý program môže byť motiváciou aj pre ďaľšie školy. Podujatie bolo o to cennejšie, že sa uskutočnilo na škole s väčšinou rómskych žiakov.
Text a foto: PaedDr. Milan Sajenko

{gallery}skola/zakladna/brzotin{/gallery}
{jcomments on}