Dňa 27. 10. 2014 sa v naša škola ZŠ s MŠ Jelšava zapojila do projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ k Medzinárodnému dňu školských knižníc. Zorganizovali sme podujatie pod názvom Literárne tvorivé dielne. Aktivity prebiehali počas celého dňa v jednotlivých triedach najmä na hodinách slovenského jazyka. Do súťaže sa zapojili všetky triedy každého ročníka. čítania, schopnosť aktívne počúvať, ale hlavne čítať s porozumením. Žiaci nielen čítali, ale i odpovedali na otázky súvisiace s textom a vytvorili množstvo pekných ilustrácií a záložiek do kníh.
V treťom a štvrtom ročníku sa uskutočnila aktivita „Tvorme spoločne“.
Žiaci transformovali text básne na maľované čítanie. Ich úlohou bolo vybrať si báseň a vytvoriť text doplnený kresbou. Žiaci každej triedy v týchto ročníkoch si vyberali básne s rôznou tematikou od slovenských autorov.
Piataci a šiestaci sa zúčastnili besedy s pani spisovateľkou Evou Wilson.
Pani spisovateľka je zároveň špeciálnou pedagogičkou a učiteľkou výtvarnej výchovy v našej škole a doteraz tvorila pod menom Eva Gajdošová. Beseda s ňou bola veľmi podnetná a zaujímavá a dala žiakom možnosť spoznať svoju pani učiteľku aj v takejto netradičnej pozícii spisovateľky, ilustrátorky a umelkyne.
Siedmy až deviaty ročník plnil aktivity zamerané najmä na prácu s textom,
ale aj ďalšie tvorivé činnosti. Ich úlohou bolo napríklad usporiadať porozhadzované verše z básne, opisom činností uhádnuť schované slovesá, tvoriť príbehy z nadpisov rozprávok, pantomímou vyjadriť a následne uhádnuť známe príbehy. Písali príbehy na rôzne témy napríklad Sadla som na lep..., Záhadný šuchot, Prázdninový autobus a pod. Riešili úlohy, hlavolamy a tajničky, v ktorých mali uhádnuť pojmy z rôznych oblastí, súťažili v skupinách, čím si rozvíjali aj vzájomnú kooperáciu, toleranciu, vzájomnú pomoc.
Podujatie vyvrcholilo popoludňajším Literárnym kvízom.
Zmerali si v ňom sily žiaci piateho až siedmeho ročníka. Aby boli sily vyrovnané, žiaci vytvorili zmiešané družstvá. Štyri vytvorené skupiny potom plnili jednotlivé úlohy: riešili tajničku na pracovnom liste, zostavovali rozprávku z rozstrihaných a pomiešaných častí, hľadali chyby v texte známych rozprávok, dopĺňali bájku a vymýšľali jej pointu, skladali rozstrihané príslovia a porekadlá, spoznávali slovenské ľudové rozprávky podľa obrázkov. Pri plnení úloh žiaci museli dokázať schopnosť spolupracovať, vypočuť si a tolerovať názory iných spolužiakov a použiť teoretické poznatky v praktických cvičeniach. Veríme, že si žiaci okrem pekných cien odniesli najmä množstvo nových poznatkov, zážitkov a poznanie, že vzájomná pomoc a spolupráca prináša človeku dobrý pocit a možno aj úspech.
Mgr. Marcela Berová, Ing. Martina Zemanová
[cincopa AkOA2E8XNltz]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-