siedmich škôl. (ZŠ akad. J. Hronca, Gymnázium P. J. Šafárika, ZŠ Gemerská Poloma, ZŠ Sama Tomášika, ZŠ Slavošovce, ZŠ Štítnik a ZŠ ul. Pionierov.) V prvom kole bolo 25 otázok zameraných na baníctvo, cechy, manufaktúry, šľachtické rody a žiaci ich riešili individuálne. Do druhého kola postúpilo 24 žiakov, ktorých bodové hodnotenie presiahlo stanovenú hranicu. Konalo sa v priestoroch gemerskej knižnice, kde riešili 17 otázok . Tie už boli náročnejšie ako v prvom kole a boli zamerané hlavne na konkrétne technické pamiatky, letopočty, osobnosti a pod. Správne odpovede mali žiaci možnosť hľadať na internete a v tlačených materiáloch knižnice. Odborná komisia po posúdení správnych odpovedí vyhodnotila tých najlepších, ktorí boli odmenení hodnotnými knihami. Zakúpil ich MO MS v Rožňave z finančných prostriedkov získaných z Matice slovenskej formou projektu. Prví piati súťažiaci a šesť základných škôl dostali i diplomy.
Poradie najlepších súťažiacich: 1. Branislav Očkaik, ZŠ Gemerská Poloma, 2. Tomáš Kuchta, ZŠ Gemerská Poloma, 3. Róbert Slíž, ZŠ akademika Jura Hronca, 4. Michal Vester, ZŠ, akademika Jura Hronca, 5. Patrik Oravec, ZŠ Sama Tomášika.
Súťaž i v tomto roku splnila svoje poslanie a preverila znalosti žiakov i z takej zaujímavej oblasti akou sú technické pamiatky i história Gemera. Bola to tiež previerka šikovnosti vo vyhľadávaní informácií nielen z kníh, ale i z internetu, bez čoho sa v dnešnej dobe a ani v budúcnosti nezaobídu.
Oľga Benediktyová,
Predsedníčka MO MS Rožňava
Foto: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/rv/vedomostna{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 12 december 2011 10:02
Víťazstvo siedmeho ročníka vedomostnej súťaže žiakov Slovensko v histórii putuje do Gemerskej Polomy Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave a Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadali dňa 8. decembra 2011 už 7. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl. Tohtoročná súťaž s názvom „Slovensko v histórii“ bola zameraná na technické pamiatky a rody na Gemeri. Medzi otázkami však nechýbali ani otázky z histórie Matice slovenskej a jej osobností. Od roku 2005 sa v súťaži každoročne menili tematické okruhy a tá sa postupne zmenila z miestnej na regionálnu. Svedčí o tom stále vyšší záujem žiakov z obcí rožňavského okresu.
Súťaž prebiehala v dvoch kolách, ktorej sa zúčastnilo 29 žiakov zo
Zverejnené v
Základné školy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-